Komúnia

 

 

Komúnia sa konala po prvý raz dolu v Egypte, prvá komúnia, čo bol zabitý veľkonočný baránok, ktorý bol predobrazom Krista. A mnohí z nás poznajú ten starý požehnaný príbeh o tom, ako tí, ktorí tam dolu prijímali komúniu, chodili štyridsať rokov po púšti. A keď vyšli, nebol medzi nimi ani jeden slabý. A ich oblečenie nebolo ani ošúchané; Boh ich držal štyridsať rokov. Aké požehnané uistenie je to dnes večer pre nás. Ak to je ten typ, potom Kristus je Predobrazom. A ako ten Boh vyslobodil deti...



A pri prijímaní komúnie to bol rozdiel medzi životom a smrťou. Tí, ktorí boli vo vnútri pod preliatou krvou, prijali komúniu. Nikto nemohol prijímať komúniu mimo toho, že bol pod preliatou krvou. Krv baránka bola najprv preliata a potom bola nanesená na preklad a zárubňu dverí. Preklad je drevený trám nad dverami. A na dverách... A potom bol ten baránok upečený a jedli ho s horkými bylinami. A opásali sa. Potom, ako bola preliata krv a oni prešli pod preliatu krv, boli prepásaní a pripravení na pochod. A tak teraz, je to dnes veľmi nádherný typ ľudí, ktorí prijímajú komúniu, ktorí nemajú byť viac spájaní s vecami sveta. Oni musia najprv prísť pod Krv a byť očistení od každého hriechu (čo je nevera), a potom byť obutí do prípravy Evanjelia, majúci celú Božiu výzbroj, pripravení, že kedykoľvek môžu byť zavolaní.

1...Pán. A je nám iste ľúto, že nemáme miesta na usadenie ľudí a tých, ktorí museli zostať vonku. Práve som pred chvíľou počul, že by sme mohli dostať divadlo v New Albany, kde by mohlo byť usadených asi tritisíc ľudí. Ale my sme boli len... na prebudenecké zhromaždenie áno, ale toto by bolo len pre túto malú skupinu tu v zbore. A máme taký radostný čas návratu domov. A sme veľmi radi, že vás všetkých vidíme.

 Ak sa nemýlim, vidím tu mojich bratov z Georgie, brat, neviem si na tvoje meno spomenúť; Palmer, z Maconu, Georgia. Sme radi, že ťa tu máme, brat Palmer. Brat Creech, tu vpredu, sme radi, že ťa vidíme.  

3A viem, že niekde v budove je doktor Lee Vayle, jeden zo sponzorov stretnutia v Lime, Ohio, kde... On je pastorom Prvej Baptistickej cirkvi a je to môj osobný priateľ. Bol dnes doma a navštívil nás počas zhromaždenia. Pravdepodobne jedného dňa bude u nás, aby sa postavil a niečo povedal. Snažil som sa ho presvedčiť, aby dnes večer zaujal moje miesto, aby prehovoril, a on to odmietol. Tak dúfame, že možno zajtra večer alebo niekedy, brat Vayle alebo niekto z nich, bude schopný povedať pár slov ohľadne toho zhromaždenia alebo niečoho tam hore, čokoľvek Pán položí na jeho srdce.

 Sú tu ďalší, pri ktorých si prajem, aby som si na nich našiel čas a všetkých ich spoznal, ale sme šťastní, že tu môžete byť. Vidím tam jedného malého chlapca, ktorý je z jednej skupiny kazateľov, ktorí prišli a ktorí boli so mnou dnes popoludní na návšteve z Arkansasu a tiež z Missouri.

5A teraz, dnes večer chceme vykupovať čas, pretože každý večer sa budeme snažiť byť hotoví o deviatej, ak to bude možné. Dnes večer je Večera Pánova, takže to bude dnes večer o niečo neskôr ako obvykle.

 Zajtra večer, ak bude Pán chcieť, chcem kázať o: „Buďte preto dokonalí“ a „Dokonalá obeť,“ zajtra večer. A potom, to je Veľký piatok. A potom v sobotu večer na tému „Pohreb,“ ak Pán dá.

 V nedeľu ráno bude bohoslužba Svit­ania o šiestej hodine a potom o desiatej hodine bohoslužba krstu a o desať tridsať lekcia nedeľnej školy, o vzkriesení... A v nedeľu večer je pravidelná služba uzdravovania, ako mávame vonku na evanjelizačnom poli...

 Tak teraz dúfame, že získate priateľov, ktorí sú hriešnikmi, a tak ďalej, a prídete, budete s nami a pomôžete nám na tomto zhromaždení, alebo skôr v pokračovaní tohto zhromaždenia.

11Dnes večer som dostal novú Bibliu, ktorú mi dal nejaký brat od Dunkardov. A je tak trochu veľká. Je to prvýkrát, čo som z toho kázal. Je to pre mňa trochu divné.

 No, viem, že sme sa stretli za jedným účelom; a to je podporovať Kristovu vec a nachádzať pokoj v našich dušiach a robiť nás lepšími mužmi a ženami, lepšími služobníkmi Pánovými. A ak sme prišli kvôli nejakej inej veci, no, potom nebudeme od Pána požehnaní. Prišli sme pre pomoc. Prišli sme, aby sme hľadeli na Boha. A toto je dom nápravy, kde nám Boh dáva Svoje požehnania a napráva nás od zlého.

13No, tesne predtým, ako otvoríme Slovo, alebo prosíme Ducha Svätého, aby nám pomohol, skloníme svoje hlavy.

 Požehnaný nebeský Otče, predstavujeme sa teraz v Tvojej Božskej Prítomnosti ako poslucháči Evanjelia; a ako hovorcovia Slova, obrež pery, ktoré hovoria, a uši, ktoré počúvajú, a srdcia, ktoré prijímajú. A nech nám Duch Svätý dnes večer rozdelí a každému z nás udelí Pravdy Božej Večnej milosti; že keď dnes večer opustíme túto budovu, povieme ako tí, ktorí prichádzali z Emauz, „Či v nás naše srdcia nehoreli, keď On s nami hovoril na ceste?“ Lebo to prosíme v Ježišovom Mene. Amen.

15V knihe Evanjelia svätého Matúša a v 26. kapitole, 27. a 28. verš, je text, ktorý by som chcel prečítať.

Potom vzal kalich a poďakujúc dal im so slovami: Pite z neho všetci,

lebo toto je moja tej novej smluvy krv, ktorá sa vylieva za mnohých na odpustenie hriechov.

Ale hovorím vám, že odteraz nebudem nikdy piť z tohoto plodu viniča, až do toho dňa, keď ho budem piť s vami nový v kráľovstve svojho Otca.

 A teraz budeme hovoriť o „Komúnii.“ A toto je originálny večer Komúnie.

17Komúnia sa konala po prvý raz dolu v Egypte, prvá komúnia, čo bol zabitý veľkonočný baránok, ktorý bol predobrazom Krista. A mnohí z nás poznajú ten starý požehnaný príbeh o tom, ako tí, ktorí tam dolu prijímali komúniu, chodili štyridsať rokov po púšti. A keď vyšli, nebol medzi nimi ani jeden slabý. A ich oblečenie nebolo ani ošúchané; Boh ich držal štyridsať rokov.

 Aké požehnané uistenie je to dnes večer pre nás. Ak to je ten typ, potom Kristus je Predobrazom. A ako ten Boh vyslobodil deti...

19A pri prijímaní komúnie to bol rozdiel medzi životom a smrťou. Tí, ktorí boli vo vnútri pod preliatou krvou, prijali komúniu. Nikto nemohol prijímať komúniu mimo toho, že bol pod preliatou krvou. Krv baránka bola najprv preliata a potom bola nanesená na preklad a zárubňu dverí. Preklad je drevený trám nad dverami. A na dverách... A potom bol ten baránok upečený a jedli ho s horkými bylinami. A opásali sa. Potom, ako bola preliata krv a oni prešli pod preliatu krv, boli prepásaní a pripravení na pochod.

 A tak teraz, je to dnes veľmi nádherný typ ľudí, ktorí prijímajú komúniu, ktorí nemajú byť viac spájaní s vecami sveta. Oni musia najprv prísť pod Krv a byť očistení od každého hriechu (čo je nevera), a potom byť obutí do prípravy Evanjelia, majúci celú Božiu výzbroj, pripravení, že kedykoľvek môžu byť zavolaní.

21A to bolo znamenie, že anjel smrti nemohol ísť pod tú krv. Anjel smrti musel vstať a tú krv obísť. A básnik tam dostal inšpiráciu a povedal, „Keď uvidím Krv, preskočím ťa.“

 Bolo to blízko hodiny vyslobodenia, keď prijímali komúniu, pečeného baránka a byliny, ktoré brali pred odchodom.

23No, v Predobraze, o ktorom dnes večer hovoríme, to bolo pred mnohými rokmi, keď Ježiš prijal to, čo poznáme ako večeru Pánovu, komúniu. A je na tom niečo, že On si išiel pohovoriť so svojimi učeníkmi. A tesne predtým, ako odišiel, On si to chcel s nimi prebrať. A je to... Mali pripravenú miestnosť. Bol to čas obecenstva. A komúnia znamená obecenstvo.

 Mnohé z cirkví majú uzavretú komúniu; to znamená, že to je len pre ich vlastnú cirkev, keď majú komúniu. Ale my tu nie sme denominácia. Máme otvorenú komúniu pre všetkých, lebo veríme, že každý veriaci má právo na stôl Pánov a na obecenstvo okolo dobrých vecí Božích s každým veriacim, bez ohľadu na vyznanie, farbu alebo čokoľvek on môže byť, že všetci môžu piť z nápoja toho istého požehnania: Krista.

25No, táto veľká hodina sa priblížila k nášmu Pánovi; jedno z najväčších období skúšok celej Jeho pozemskej cesty bolo práve tu: čas skúšky. Ježiš musel prejsť testami, tak, ako my prechádzame testovaniami. A Biblia hovorí, že každý syn, ktorý prichádza k Bohu, musí byť najprv skúšaný, trénovaný, naprávaný.

 No, mnoho ľudí... to je odhalenie, keď príde čas testovania. Je to čas miesta skúšky. A Biblia hovorí, že ak nevydržíme skúšky, potom sa stávame nemanželskými deťmi; vyznávame Boha, že je naším Otcom, keď nie je naším Otcom. Lebo ak máme správne a celým svojím srdcom prijatého Pána Ježiša ako svojho osobného Spasiteľa, nie je nič, čo by nás na tejto zemi alebo v celej temnej večnosti mohlo kedy oddeliť od lásky Božej, ktorá je v Kristu Ježišovi.

27Som v tomto dni ohromený a vždy som bol, keď počujem, ako ľudia vyhlasujú, že sú kresťania, a keď prichádza prvá malá skúška, upadnú niekde na okraj cesty. To ukazuje, že to bolo len intelektuálne poňatie Krista. To je dôvod, prečo toľkí dnes nevydržia, pretože je to len intelektuálne poňatie. Intelektuálne by ste tomu mohli veriť, ale ide to ďalej. Prijať Krista znamená prijať Osobu Kristovu.

28Mnohí z nás prijímajú náboženstvo kresťanstva na základe naučenia sa vyznaní. Iní prijímajú kresťanstvo na základe náuky o krste. Iní veria, že sú Kresťania kvôli nejakým emóciám, ktoré prejavili, ako napríklad kričanie alebo tancovanie v Duchu alebo hovorenie v jazykoch alebo obdarovanie nejakým úžasným darom. Všetky tie veci sú na svojom mieste dobré. Ale prijať Krista znamená prijať Osobu Kristovu, potom tieto ďalšie veci zapadajú do línie automaticky.

29No, ak Boh neušetril Svojho vlastného Syna od krutej skúšky, potom neušetrí od krutej skúšky ani teba ani mňa. A Ježiš tu bol a čelil najväčšej skúške, akú kedy mal. Getsemanská záhrada ležala rovno pred Ním, kde musela prísť tá posledná kompletná skúška, keď na Jeho požehnaných pleciach ležali bremená celého sveta. Nebolo nikoho na všetkých nebesiach, ani by to zem nemohla vydržať, okrem Neho. A vedieť, že všetky hriechy minulých a súčasných a budúcich hriechov spočívali na tomto rozhodnutí. A to bolo jedno z najväčších víťazstiev, ktoré kedy Kristus získal, alebo ktoré dokázalo Jeho veľké Mesiášstvo, ako keď povedal Bohu, „Nie Moja vôľa, Tvoja nech sa stane.“ To bolo najväčšie víťazstvo, aké kedy získal. Naokolo boli všetci démoni trápenia, aby Ho pokúšali a skúsili.

 A keď sa dostávame do poriadku s Bohom, keď sa naše srdcia stávajú čistými a Duch Svätý zaujal v našom srdci Svoje miesto, to je tá najslávnejšia vec, keď s tým máme prechádzať skúškou. Biblia nám hovorí, že naše testy a skúšky sú pre nás vzácnejšie ako striebro a zlato tohto sveta. Takže mali by sme byť vďační.

32Nechcem sa priviesť sám do nejakého vlastného prežitia. Ale práve mi to prichádza na myseľ: pamätám si tú veľkú a poslednú skúšku, ktorú som mal pri svojej kresťanskej skúsenosti. Bolo to v nemocnici tu na Spring Hill, keď tu moja žena ležala v márnici ako mŕtvola, ona sa práve odsťahovala z tohto života, aby bola s Bohom. A testy a skúšky prebiehali, nielen niekto, kto povedal, „Billy, ty si náboženský fanatik.“ To nebolo veľa skúšania. A tieto ďalšie malé skúšky, a tak ďalej, kritika od mužov, s ktorými pracujem, to nebola ťažká skúška. Ale moja veľká hodina skúšky nastala, keď bol doktor Adair (pripomínal som mu to včera v nemocnici, keď sme sedeli spolu), a keď prišiel ku mne na chodbu, vzal ma za ruku a povedal, „Billy, tvoje dieťa zomiera a nie je šanca, aby žilo. Má tuberkulóznu meningitídu. “ Povedal som, „Istotne nie, doktor.“ A jej matka už bola mŕtvolou.

33A ja som vošiel. On povedal, „Poď len so mnou.“ A išli sme do laboratória a on tam vybral takú malú sklenenú tubu a zatriasol ňou. A zdalo sa, že v tom bol taký pásik. Povedal, „To je zárodok meningitídy a je to u dieťaťa. Vytiahli sme to z chrbtice, aby sme uvoľnili kŕč.“ A on povedal, „V tomto zisťujeme, že ide o tubulárnu meningitídu.“ Povedal, „Dostala to od svojej matky, keď ju dojčila.“ A povedal, „Ak by to dieťa ešte žilo, bolo by zmrzačené a postihnuté.“ Ale on povedal, „Skrze milosrdenstvo Božie, to dieťa pôjde ku svojej matke.“

 Povedal som, „Doktor, chcem to dieťa vidieť.“

 On povedal, „To nemôžeš, Billy, kvôli Billy Paulovi, tvojmu chlapcovi.“ Povedal, „Preniesol by si ten zárodok na neho.“

35A keď sa snažil povzbudiť ma najlepšie, ako vedel, keď som vyšiel z budovy, prešmykol som sa tam z druhej strany a išiel som dolu do suterénu. A keď som tam prišiel, nemocnica v tom čase nebola zariadená tak, ako je to teraz, a okno bolo otvorené a záves bol odtiahnutý a tomu maličkému človiečiku do očí lietali muchy. A ja som ich odháňal preč a díval som sa dolu na jej malé telíčko, celé napnuté a jej malé nožičky, ktoré sa pohybovali tam a späť. A ja som jej povedal, „Sharry, zlatko, poznáš ocka?“

 A zdalo sa, že sa mi snaží zamávať rúčkou: mala asi osem alebo deväť mesiacov. A pozrel som sa na ňu. A ona tak ťažko trpela, malé nevinné dieťa, až sa jedno z jej malých modrastých očiek skrížilo. Toľká bolesť, ó, vzal by som to kedykoľvek namiesto nej.

37A kľakol som si na kolená, zatvoril som dvere a povedal som, „Ó, Bože, Otče, tam leží moja žena, matka toho dieťaťa, leží tam v márnici pohrebára. Tam na posteli je chorý Billy Paul. A tu je moje dieťa a zomiera. Ty, Pane, ju istotne nevezmeš. Milujem ju. A ona sa podobá na svoju matku. Chcem ju vychovať. Prosím, ó, Bože, či neušetríš život môjho dieťaťa?“

 A ako som sa pozrel hore... A ako všetci viete, vždy som mával videnia. Vyzeralo to, že sa začala odvíjať nejaká čierna plachta, zostupovala dolu, akoby Boh vzal moju modlitbu a hodil mi ju rovno späť do tváre. A ja som povedal, „Čo som urobil, Bože? Či som prestúpil Tvoje zákony, aby som dostal tento trest? Ak je to tak, Ty mi to zjav a ja budem činiť pokánie. Urobím čokoľvek, ale nevezmi mi moje dieťa.“ A ja som videl, že ona i tak odchádza. Zodvihol som sa.

39A potom ku mne prišiel pokušiteľ. Bol jeden čas v mojom živote, ktorý môžem nazvať ako ten rozhodujúci moment, moja Getsemanská záhrada. Keď som sa sotva držal postele, diabol povedal, „Tu to máš. To je tá odmena za to, že si sa Mu snažil slúžiť. Chceš tým povedať, že On vezme tú mladú dvadsaťdvaročnú matku a položí ju tam ako mŕtvolu v márnici a vezme to vzácne dieťa, tvoje vlastné telo a krv a vrhne ti tvoju modlitbu rovno späť do tváre? A potom chceš povedať, že Mu budeš slúžiť?"

 Stál som medzi dvomi názormi. Bolo sa treba rozhodnúť. Potom som položil ruku na jej hlavičku, povedal som, „Pán dal a Pán vzal, nech je požehnané Meno Pánovo.“ Cítil som úľavu.

 Povedal som, „Sharry, drahá, ocko nemôže ísť tam, kde si teraz, ale ocko môže jedného dňa prísť. Položím ťa do rúk maminky a pochovám ťa, ale ocko ťa jedného dňa znovu uvidí.“

42Pán Isler, ktorý tu pravdepodobne teraz sedí (nevidím do davu), bývalý senátor štátu Indiana. Išiel som hore po diaľnici. Pán Isler, myslím, že si to dobre pamätáte.

 Mal som ruky za sebou, plakal som a išiel hore na cintorín hneď po potope. Zvykol som tam chodiť večer. Na strome sedela stará hrdlička a spievala mi. Zdalo sa mi to ako cez vetry tých borovíc a stromov, zdalo sa, akoby tá pieseň cez to šepkala a hovorila:

Za riekou je Zem,

ktorú nazývame večnou blaženosťou.

K tomu brehu sa dostaneme len skrze moc viery.

Jeden po druhom dosahujeme ten prístav,

aby sme tam prebývali s nesmrteľnými.

Jedného dňa zazvonia tie zlaté zvony pre teba a mňa.

44Pán Isler, ktorý riadil svoje staré nákladné auto, vyskočil a objal ma. Povedal, „Počul som ťa kázať na rohu ulice, Billy; videl som ťa stáť v modlitebni; počul som ťa pri tých spevoch chvál, ako si vyvyšoval Krista, ako si hovoril, čím On je.“ Povedal, „Teraz ti vzal otca, brata, manželku a dieťa.“ Povedal, „No, čo On pre teba znamená teraz?“

 Povedal som, „Pán Isler, ak by ma poslal do samotných regiónov stratených, stále by som Ho miloval. Jedného dňa sa tam dolu v starej uhoľnej šope stalo niečo tu dole v mojom srdci a neexistuje nič, čo by to mohlo vytrieť. To nebolo nič, čo som ja urobil. Bola to Božia večná milosť, ktorá ma podržala v hodine veľkého rozhodnutia.“

46A keď náš požehnaný Pán v Getsemanskej záhrade, keď tam išiel, keď bol znovu zavrhnutý v Jeruzaleme, a tá rada išla vziať jeho život... Keď večné určenie každej duše, ktorá kedy bola alebo mala byť na zemi, spočinulo na Jeho rozhodnutí... Ó, aká malá bola moja skúška v porovnaní s tou Jeho. Aká malá bola tvoja skúška v porovnaní s tým. Taká škoda, že nedokážeme zniesť tieto malé veci.

 Ale v tej veľkej rozhodujúcej hodine, kým On nevytrpel, i keď vedel všetky veci, až kým sa voda a Krv v Jeho tele neoddelili a veľké kvapky potu podobné Krvi Mu kvapkali z čela... On zomrel viac v Getsemanskej záhrade ako na kríži...

 On bol práve pri tej udalosti tesne predtým, ako mal začať ten veľký boj, a On mal komúniu. Priviedol Svojich učeníkov, aby si s nimi o tých veciach pohovoril.

 A to je to, ako to On robí pri mne a pri tebe, tesne predtým, ako sa začne ten veľký boj života, predtým, ako ten veľký boj medzi tým správnym a nesprávnym začne v nás, Boh nás privádza do Getsemanskej záhrady. On nás privádza do komúnie a hovorí s nami o všetkom.

51Vo Phoenixe v Arizone bolo jedno malé trio, ktoré mi spievalo, „Rád by som si o tom pohovoril s Ježišom. Rád by som povedal, „Ježišu, miloval si ma, keď sa moja cesta zúžila. Keď bolo tak šero, že som nevidel ďalej, Ty si ma miloval, keď bolo šero.“ A tá malá pieseň ďalej hovorí, „Rád by som si o tom s Ním pohovoril. “

A je to dobrá vec, že sa muži a ženy na tejto zemi zastavia na dlhých životných cestách a hovoria o tom s Ježišom, majú s Ním spoločenstvo v obecenstve. Potom sa začína boj testovania a skúšania. „Každý syn, ktorý prichádza k Bohu, musí byť skúšaný.“

53No, komúnia nie je daná za účelom, o ktorom si mnoho ľudí myslí, že je. Je to vyučované-učené určitou denomináciou, cirkvou, že komúnia sa nazýva posledným obradom, že sa to týka spasenia. Komúnia sa netýka spasenia. Komúnia vám nedáva spasenie. Či už to vezmete v hodine smrti, alebo čo, to nemá nič spoločné s vašim spasením.

 Je to pamiatka. Ježiš povedal v Evanjeliu; On povedal, „Toto robte na Moju pamiatku.“ Nie to, že by to nakláňalo alebo ukazovalo na spasenie, ale to je na pamiatku dokončeného diela, ktoré bolo vykonané vo vás skrze Ducha Svätého. Je to pamiatka.

55No, je mnoho ľudí, ktorí prijímajú komúniu a nie sú spasení. Mnohí jedli veľkonočného baránka a zahynuli na púšti. A mnohí dnes prijímajú komúniu, a nikdy neuvidia Boha.

 Ale nemôžete byť účastníkom Jeho spasenia a nevidieť Ho, pretože spasenie je Boží dar. A komúnia je pripomienkou tej veľkej, dostatočnej obeti, ktorá bola urobená pre spasenie. Je to kvôli tomu, aby ľudia videli, že veríme v smrť, pohreb a vzkriesenie Pána Ježiša Krista. Predstavuje to hotové dielo.

57Raz spasenie nebolo dokončené pri obeti kozla, ovce, jalovice v Starom Zákone, pretože starozákonná krv nemohla zmieriť hriech. To mohlo hriech len prikryť. Bolo to poukazovanie na čas, kedy to bude dokončené. Zajtra večer sa do toho pustíme. Ale to bol len typ.

 Ale keď prišiel Ježiš a Jeho Krv bola vyliata na Golgote, to bol úplný rozvod s hriechom. Vzalo to hriech preč. To je jediný prostriedok spasenia. Nie je žiadne pripojenie sa k cirkvi, žiadne listy obecenstva; neexistujú žiadne rituálne krsty; Nie je žiadne spoločenstvo, nič v rituáli, alebo nejaký predmet, ktorý bol daný od Boha, ako predmet týkajúci sa spasenia; to všetko je na pamiatku dokončeného diela.

59Vodný krst vás nespasí, tak, ako si to ľudia niekedy myslia. Vodný krst je pripomienkou smrti, pochovania a vzkriesenia Pána. To vás nezachraňuje.

 Komúnia je na pamiatku Jeho veľkej agónie, Jeho odchodu a Jeho zlomeného Tela a Jeho Krvi, ktorá bola preliata. To nie je doslovná Krv; to nie je doslovné telo; ale je to na pamiatku Jeho doslovného Tela a Jeho drahej Krvi. A my to berieme ako príkaz a Ježiš nám nariadil, aby sme to robili. Pokiaľ je On preč, my to máme brať.

61Máme ohromný, nádherný obraz v Liste Židom v 7. kapitole. Rád by som prečítal len malé miesto v Židom 7, aby som uviedol kontext, ktorý s tým súvisí.

Lebo ten istý Melchisedech, kráľ Sálema, kňaz najvyššieho Boha, ktorý vyšiel v ústrety Abrahámovi, ktorý sa navracoval od porážky kráľov a požehnal ho,

ktorému aj desiatok udelil Abrahám zo všetkého, ktorý sa volá, keď sa preloží jeho meno, najprv kráľ spravedlivosti

a potom i kráľ Sálema, čo je v preklade: kráľ Pokoja...

62Všimnite si, chceme sa vrátiť a zamyslieť sa. Pavol sa tu odvoláva na postavu Starého Zákona. V knihe Genesis preberáme život Abraháma z 12. kapitoly Genesis: Boh dáva Abrahámovi zasľúbenie a skrze Abraháma má prísť spravodlivé Semeno. A Abrahám, ako mnohí veria, že bol Židom, on ním nebol. Abrahám bol pohan, Chaldejec z mesta Úr. A on sa stal Božím sluhom, nie preto, že by bol iný ako ktokoľvek iný, ale kvôli vyvoleniu Božiemu.

63Nie si spasený, pretože si dobrým človekom. Si spasený, pretože Kristus si ťa vybral. Žiaden človek nehľadá Boha; Boh hľadá človeka. Ježiš povedal, „Žiaden človek nemôže ku Mne prísť, ak by ho prv nepritiahol Môj Otec.“ A ak by sme sa na chvíľu mohli zastaviť a uvedomiť si tú veľkú dôležitosť tej jednej veci, že to bol Boh, ktorý si vás vybral, nechcel, aby ste zahynuli; ale dal vám príležitosť a povolal vás a vyvolil, aby ste boli Jeho sluhami. Tak, čo môže byť vzácnejšie ako to? Bez toho, aby ste mali na výber... Bolo by absolútne nemožné, aby niekto hľadal Boha; lebo človek je od prírody hriešnikom; a on nemá vo svojom vnútri nič, čo by mu dalo túžbu slúžiť Bohu.

64Mohol by si ísť k tomu prasaťu a povedať mu, že sa mýli? Ono je od prírody prasa. Mohli by ste mu povedať, že jeho strava nie je v poriadku? Istotne nie. Od prírody je prasaťom. Mohli by ste mu povedať, že bude baránkom, ale ono je spokojné ako prasa. A hriešnik je uspokojený ako hriešnik, pretože jeho prirodzenosť je hriešnik.

 A tu to je. Všetci sme narodení v hriechu, utvorení v neprávosti, prichádzame na svet hovoriac lož, od prírody deti neposlušnosti, bez Boha, bez nádeje, Boží hnev, ktorý na nás zostáva. A skrze láskavú milosť Kristovu, Boh vo Svojej zvrchovanej milosti a Svojou všemohúcnosťou klope na tvoje srdce a dáva ti tú požehnanú príležitosť a obracia ťa a posiela ťa cestou hore. Ako by si to mohol odmietnuť? Mení celú tvoju túžbu, obracia ťa a štartuje opačným smerom. Ó, budete pre svet hlúpi, ale budete požehnaní v očiach Božích. „Blahoslavení, ktorí hladujú a smädia po spravodlivosti, lebo budú nasýtení,“ povedal náš Pán Ježiš Kristus. Boh skrze Svoju úžasnú milosť...

 Všimnite si, to bolo to, čo Boh urobil, čo Boh povolal. Nemali ste žiadnu vôľu volať. Nemohli ste mať žiadnu túžbu volať, pretože vaša prirodzenosť bola s ňou v úplnom protiklade. Ale Boh vás skrze vyvolenie povolal, obrátil a obrátil vaše náklonnosti ku Kristovi a k tým veciam hore. Ako by sme to mohli odmietnuť?

68Potom Boh ukázal v Abrahámovi, čo urobí pre všetkých. Nielenže toto požehnané zasľúbenie vzkriesenia a večného života bolo dané Abrahámovi, ale aj jeho semenu po ňom, povolaných, vyvolených od Boha.

 A všimli sme si, že Abrahám bol vonku na poliach, kde putoval... Jeho brat, nazval ho Lót; skutočne to bol jeho synovec, syn jeho brata. A prišiel čas na testovanie. A Lót pod tým testovaním zoslabol. On je dnes dokonalým obrazom telesného veriaceho. Keď prichádza testovanie, či zostane na neúrodnej zemi, Abrahám mu dal na výber. A Lót pozdvihol svoje oči a uvidel polia, údolia, ktoré boli plné trávy. Boli tiež plné pekných domov. Boli plné veselosti. Boli tiež plné hriechu. Ale Lót, ktorý mal telesnú povahu, miloval tento prítomný svet viac ako veci, ktoré majú prísť, a vybral si radšej žiť prepychovo v tomto živote, ako mať Život na veky.

 Abrahám, dokonalý typ skutočného veriaceho, ktorý bol obmytý Krvou Baránka, ktorého náklonnosť bola nastavená do tých vecí, povedal, „Vyberiem si tú cestu s tými pohŕdnutými Pánovými. Bez ohľadu na to, či to stojí moju popularitu, akákoľvek je cena, pôjdem tou cestou s tou Pánovou hŕstkou.“ A on sa rozhodol zostať v zemi, kde ho Boh umiestnil, v čase skúšky.

71Som zvedavý, či dnes hovorím k ľuďom, ktorí raz začali s Bohom, a keď prichádza čas skúšok, vyberáte si radšej ísť naspäť do sveta a robiť veci sveta, alebo ste vzali ten starý drsný spôsob spasenia?

 Páčilo sa vám to s Mojžišom, keď bol pri testovaní? Keď mal už nohu na tróne v Egypte, ale povážil bohatstvo Kristovo za väčšie poklady ako všetko bohatstvo Egypta. Opustil Egypt, nestaral sa o to, koľko mal zlata, koľko popularity, on vzal Boha za Slovo a opustil veci Egypta, považujúc pohanenie Kristovo za väčšie bohatstvo ako poklady Egyptské.

 Čo urobíme pod skúškou my, keď prídu tvrdé skúšky? Keď o vás hovoria preto, že sa oddeľujete od vecí sveta, že ste náboženskí fanatici, či prichádza napätie? To musí prísť. A vy si musíte vybrať.

74Ale ja by som radšej zostal v tieni Všemohúceho. Radšej by som išiel svojou cestou a ako Jákob mal kamenný vankúš. Radšej by som bol svetom považovaný za čudáka, ako mal všetko bohatstvo a požehnania, ktoré si tento svet môže dovoliť dať. Pretože väčšie je požehnanie Božie ako všetko bohatstvo a zlato a striebro tohto sveta.

75No, všimnite si. Potom, keď prišli veľké skúšky, Lót zostúpil do hriechu. Pamätajte, on išiel z vrchu dolu na rovinu. On odpadol, ako... Dokonalý predstaviteľ telesného takzvaného kresťanstva dneška, zvolil si radšej cestu ľahkosti, kvetnatú posteľ ľahkosti, ako stáť verne v čase skúšky. A nakoniec sa dostal do problémov. A vy sa dostanete tiež. Keď si vyberiete tú ľahkú posteľ s perím, pamätajte, že sa dostanete do nejakého problému. „Tvoje hriechy ťa nájdu.“ A Boh ťa jedného dňa dobehne.

77A jedného dňa vošiel kráľ a pohanskí králi veľkých krajov a vzali Lóta a jeho deti, jeho ženu a všetko, čo mal, a utiekli s nimi.

 A jedného dňa, môj krehký priateľu, ak nezostaneš pod Krvou, satanské kráľovstvá ťa premôžu a odnesú, ak nezostaneš pod Krvou.

79A Abrahám, typ toho spravodlivého, on sa tak zaujímal o svojho synovca, on reprezentoval skutočného pravého Kresťana, ktorý bol skúšaný, skúšaný a skúšaný...

 No, ženy s tým mali veľa do činenia. Lótova žena bola telesná, veľmi telesná. Ona stojí dnes tam na poliach ako soľný stĺp, ako hanba pre tých, ktorí prechádzajú okolo.

 Sára, krásna žena, chcela robiť to, čo od nej chcel Boh. Rešpektovala svojho manžela, ako sme o tom minulý večer tak konkrétne hovorili. A ona zostala s Abrahámom bez ohľadu na to, čo prišlo alebo čo odišlo. Ona zostala s ním, pretože on zostal so zasľúbením. To je to.

82Potom, keď sa Lót pobral preč, Abrahámovo srdce išlo za ním. A zhromaždil vojsko zo svojich vlastných sluhov a išiel za svojím bratom. A bol to veľmi nádherný typ, ako vzali svoje meče a rozsekali tých kráľov, kým nezostal ani jeden z nich.

 A to je ten typ kazateľa Evanjelia, ktorý, keď vidí, že hriech zasiahol jeho cirkev a chytil ľudí, on berie to staré požehnané Evanjelium, Meč Ducha, a seká ním a krája, až kým nevyreže hriech zo svojej cirkvi preč. Robí to, ak je skutočným služobníkom Božím. On odstraňuje všetky tie nezmysly, narážky, ohováranie. On odsúva preč všetky tie veci a telesné prirodzenosti sveta, ktoré sa vkradli do cirkvi. Ak je skutočným služobníkom Božím, berie Slovo a seká ním z jednej strany na druhú, až kým všetko nevykrojí.

84A potom, keď tam mal Lóta, svojho odpadnutého brata a deti, priviedol ich späť k zmiereniu; Všimnite si, tento veľký Kráľ prišiel dolu z Jeruzalema a stretol sa s ním: Melchisedech. Čo za typ Človeka to bol? Bol nazývaný kráľom Sálema. Čo každý učený vie, že Sálem bol Jeruzalem. Volalo sa to Sálem, predtým sa to volalo Jeruzalem. Kto bol tento Muž, ktorý ho stretol, ktorý si myslel, že urobil správny krok? Kto bola táto Osoba, ktorá pri ňom stála? Sledujte, kým On je. On je Kráľom Jeruzalema a On je tiež Kráľom Pokoja. Tretí verš.

Bez otca, bez matere, bez rodoslovia nemajúc ani počiatku dní ani konca života...

85Kto bol tým veľkým Kniežaťom, ktorý ho stretol po skončení boja? Prejdime ku Genesis 14. verš-14. kapitola a 18. verš.

A Melchisedech, kráľ Sálema, vyniesol chlieb a víno...

A požehnal ho a riekol: Požehnaný... silnému Bohu najvyššiemu, majiteľovi nebies a zeme!

...a požehnaný Abrahám, ktorý je Jeho sluha.

 Po skončení bitky, po víťazstve, potom, ako nastalo uvoľnenie, Melchisedech na rovinách stretol Abraháma a priniesol chlieb a víno a poslúžil mu ním. A Kto... Nebol to nikto iný ako Ten, ktorý sa stretol s Abrahámom asi o rok neskôr, sedel pod stromom a hovoril s ním. A ten istý Melchisedech povedal, „Nevezmem viac z ovocia viniča, dokiaľ ho nebudem piť nový s vami v Kráľovstve Môjho Otca.“ Keď bude po boji, keď bude dosiahnuté víťazstvo, potom ho vezmeme nanovo v Jeho Kráľovstve. Keď sa vybojuje posledný boj, keď posledný meč zabije to posledné zlo sveta a tá veľká Cirkev živého Boha zvíťazí, Kristus ich stretne v povetrí, znovu s chlebom a vínom, bude to Komúnia, bude to na večnosť v Prítomnosti Otca.

89Ó, unavený pútnik, vráť sa dnes večer do domu Otca. Vyjdite von zo Sodomy. Boli ste zmierení skrze Krv. A tento slávny pamätný večer, keď náš veľký Melchisedech, ktorý nemal začiatku dní ani konca života, ale je Kráľom a Kniežaťom na veky vekov...

 Duch Svätý je dnes večer tu, aby usiloval o nespasených, ak ste dnes večer bez Krista. A keď bude po boji, ak sa s Ním budete chcieť stretnúť v pokoji a budete s Ním mať komúniu a sľúbili ste, že Ho milujete, a oddelili ste sa od vecí sveta, vezmite to staré drsné Evanjelium a ten starodávny drsný spôsob a pite ten kalich horkosti prenasledovania svetom. A keď pijeme tie horké zeliny prenasledovania svetom, je nám potom skrze Bibliu dané, že budeme jedného dňa piť sladké vína neba, keď sa s Ním stretneme v pokoji medzi nebom a zemou, keď On príde poslúžiť komúniu.

91Nech si naše srdcia toto premyslia, „Budem to s vami piť nanovo v Kráľovstve Môjho Otca.“ Ak by On mal prísť pred ďalšou Veľkou nocou, ak by ste mali zomrieť pred ďalšou Veľkou nocou, to tej veľkej udalosti nezabráni. Lebo hovorím skrze Slovo Pánovo, že tí, ktorí spia v Kristovi, vyjdú najprv. A my, ktorí zostaneme nažive a budeme tu, budeme spolu s nimi vychvátení v ústrety Pánovi. A ten veľký Melchisedech neba, Kráľ, nie prirodzeného Jeruzalema, ale Kráľ nebeského Jeruzalema, Nového Jeruzalema, sa s nami stretne a bude nám znovu podávané víno a chlieb.

 Dnes večer máme vziať symboly tej veci. My to máme robiť, kým Ho neuvidíme znovu prichádzať. Nech sme nájdení verní, ako na chvíľu skloníme svoje hlavy k slovu modlitby.

 Každý je tak ticho, ako len môže... V tejto najsvätejšej vážnej chvíli, aké ľahké je nechať tieto veci uniknúť. Biblia hovorí, „Aby sme nenechali tie veci uniknúť a zanedbať také veľké spasenie...“ Je ľahké na to zabudnúť. Neprichádzame do cirkvi, aby nás niekto videl. Neprichádzame, aby sme počuli dobrý spev alebo dobrú kázeň. Prichádzame do cirkvi uctievať, uctievať Boha.

 A každý jeden z nás, naše smrteľné bytosti majú dušu, ktorá sa s Ním musí jedného dňa stretnúť. A v predvečer tohto veľkého dňa ukrižovania, na pamiatku Jeho odchodu... Dnes večer, ak nie si Kresťanom, a nikdy vo svojom živote si neprijal Krista ako Spasiteľa, či si dostatočne presvedčený kázaním Slova a či stojí Duch Svätý blízko teba a hovorí, „Si vinný“? Teraz sa otoč a začni ísť opačným smerom. Vyhlásiš to tým, že zodvihneš svoju ruku a povieš, „Brat Branham, modli sa za mňa. Prosím ťa teraz o tvoje modlitby, aby bol Boh ku mne milostivý.“ Zodvihol by si ruku, zatiaľ čo čakáme? Nech ťa Boh žehná, pane. Ešte niekto? Nech vás Boh žehná. Nech ťa Boh žehná, pane. Nech ťa Boh žehná, maličký. Nech vás Boh žehná. Žeby niekto... Boh ťa žehná, pani.

 Poviete, „Brat Branham, znamená to niečo, keď zodvihnem ruku?“ To je rozdiel medzi životom a smrťou. Čo je väčšie ako život? Milujete, dívate sa na prírodu. Milujete to; nedokážete od toho odísť.

94a        Hneď oproti, tu, keď manželka môjho brata jedného rána pred mnohými rokmi zomierala, keď nebohá Ruth zodvihla hlavu a tam bola červienka, ktorá sedela v čerešni, a ona to chcela ešte raz vidieť... Ako milovala prírodu. Ale jedného dňa, keď príde Ježiš, ona bude počuť spev vtákov večnosti. Budú rásť kvety nesmrteľnosti. Nebude žiadna choroba, smútok alebo smrť, pretože ona uzavrela svoj pokoj s Bohom a prijala Toho veľkého Krista, ktorý za ňu zomrel. S týmto požehnaným uistením Toho, ktorý nemôže zlyhať, požehnané Slovo Božie, ktoré nemôže klamať, On zasľúbil Večný Život tým, ktorí uverili. Keď zodvihnete ruku, ukazuje to, že ten duch vo vás urobil rozhodnutie. Nech ťa Boh žehná, pani.

 Niečo vo vás, duch... Prirodzene, vaše ruky boli stvorené na to, aby viseli dolu, a keď zodvihnete svoje ruky, vzpierate sa samotným zákonom gravitácie. Musí to byť nadprirodzené. Je to proti vede, proti všetkým vedeckým veciam, keď ste porušili zákony gravitácie. To sa nemôže stať, ak tam nie je niečo nadprirodzené. Vaše paže by ustavične viseli dolu. Ale ak vo svojom srdci veríte príbehu Evanjelia a urobili ste dnes večer svoje rozhodnutie, že ste skoncovali s hriechom, a máte tento nádherný prístup ku Golgote, keď zajtra o tretej hodine na pamiatku oslavujeme deň, kedy Ježiš zomrel za Tvoje spasenie... A ty na to dostatočne myslíš a Duch Svätý prišiel a zaklepal ti na srdce a ty si to teraz prijal.

94b         Vy len... niečo v tvojom srdci hovorí, „Zodvihni ruku.“ To ukazuje ľuďom a Bohu, že tomu veríš a prijímaš to. Nech ťa Boh žehná, vás, všetky deti: tri alebo štyri sú tu pri oltári, mladí chlapci a dievčatá, asi osemnásťročné. Všetci naraz zodvihli ruky. Ježiš povedal, „Nechajte malé deti, aby prišli ku Mne. Nebráňte im, lebo takých je Kráľovstvo.“ Či je tu ešte niekto taký, predtým, ako sa pomodlíme? Nech ťa Boh žehná, pani. To je skutočné... Mohla si v živote urobiť mnoho vecí, pani. To bolo skutočné; Verím, že si čestná žena. A pamätaj, ty by si nemohla zodvihnúť svoju ruku, drahá sestra, ak by niečo vo vnútri, niečo v tvojom vnútri nepovedalo, aby si to urobila. Môže sa to teraz pre telesnú myseľ zdať trochu bláznivé, ale brat, v ten deň, keď lekár odíde od dverí a povie, „Je koniec,“ keď odstúpi preč od toho schátraného tela, potiahne ho, krv bude vytekať a tvoje srdce bude dychtivo chrčať, „Nedá sa nič robiť, je už preč.“ Ó. A potom sa budeš zbesilo behom jednej hodiny snažiť činiť pokánie a Boh povie, „V tvojich nešťastiach sa môžem len smiať.“ Ale zatiaľ čo si pri svojej zdravej mysli, zatiaľ čo... [Prázdne miesto na páske - pozn.prekl.]

95Otče, ako prinášame toto posolstvo ku koncu a je tu žatva asi pätnástich ľudí, ktorí zodvihli svoje ruky, ktorí boli hriešnikmi po celý svoj život... a Ty si k nim skrze milosť prehovoril, obráť ich a nech čelia Golgote a nech počujú tie Slová vychádzajúce z úst Syna Božieho, „Otče, odpusť im, oni nevedeli, čo robia.“ Ale dnes večer prijali Evanjelium. Počujeme Ho, ako hovorí pár dní pred tým, „Ten, kto počuje Moje Slová a verí v Toho, ktorý Ma poslal, má večný život a nepríde na súd, ale prešiel zo smrti do života.“ Predstavujeme Ti ich dnes večer Pane, ako Tvoje deti. Nech na nich spočinú Tvoje večné požehnania, v Kristovom Mene sa modlíme.

 Nech prídu v nedeľu ráno a prinesú si veci na prezlečenie a nech povedia, „Túžim verejne vyznať tomuto svetu, že som veriaci. Teraz túžim byť pokrstený na Meno Pána Ježiša Krista a volám na Neho, aby ma naplnil Duchom Svätým a staral sa o mňa po celý život. “

 Požehnaj tieto mladé ženy, týchto mladých mužov, starších, malé deti a všetkých. Staraj sa o nich, Otče; oni sú Tvoji. A v ovocí tohto posolstva dnes večer Ti ich predstavujem ako atribúty. A oni sú v Tvojej ruke ako milostné dary od Boha Otca. Modlím sa, aby si sa o nich po celý život staral. V Ježišovom Mene sa modlím. Amen.

98Sme veľmi radi, že vás tu dnes večer máme, a sme radi, že ste prišli. A zajtra večer budeme mať posolstvo o „Dokonalosti veriaceho.“ A tak príďte a priveďte niekoho so sebou, ak váš vlastný zbor nemá bohoslužby.

 A teraz budeme mať komúniu. Možno niektorí z vás... trošku meškám, len pár minút, a teraz prepustíme tých, ktorí už musia ísť.

 A tí, ktorí si s nami želajú zostať pri prijímaní a umývaní nôh... Veríme v to, aby sme robili každú časť, ktorú nám Ježiš zanechal. A ak On príde v mojej generácii a dovolí mi zostať v zdravej mysli a zachovať Jeho lásku vo svojom srdci, budem sa snažiť najlepšie, ako viem, aby som vyplnil každú jednu z nich a bol som nájdený verný na svojom mieste. Nech vás teraz Boh žehná.

1 ... the Lord. And we are certainly sorry that we don't have seats to accommodate the people, and to those who are--are turned away to the outside. I just heard a few moments ago where we could've got a theater in New Albany, that would've perhaps taken care of about three thousand people. But we just was just... The revival was for just the little group here at the church. And--and we are just a little homecoming time. And we are very happy to see you all in.

If I'm not mistaken, I see my Georgia brethren here, Brother, can't call your name just then; Palmer, from Macon, Georgia. We're glad to have you here, Brother Palmer. Brother Creech, here at the front, we're glad to see you.

3 And I know that somewhere in the building is Doctor Lee Vayle, one of the sponsors of the--of the meeting at Lima, Ohio, where at the... He's the pastor of the First Baptist church, and a--a personal friend of mine. He was up home today, and has come to visit with us through the meeting. We probably, one of the nights, we'll have him to get up and say something. I tried to get him to take my place tonight to speak, and he refused it. So we hope, maybe, that maybe tomorrow night, or sometime, Brother Vayle or some of the--will be able to say a word or two, of concerning maybe the meeting or something up there, whatever the Lord puts on his heart.

There's others here that I wish I could just take the time to recognize them all, but we're happy for you to be here. I see one little fellow back there, who is a group of ministers that come, that were visiting with me this afternoon from over in Arkansas and also from Missouri.

5 And now, tonight we want to redeem the time, 'cause each night we're going to try to be finished by nine o'clock, if possible. Tonight is Communion night, so it'll be just a little later tonight than usual.

Tomorrow night, the Lord willing, I want to preach on: "Be Ye Therefore Perfect" and "The Perfect Sacrifice," tomorrow night. And then, that's Good Friday. And then on Saturday night, it's "The Entombment," if the Lord willing.

Sunday morning, Sunrise service at six o'clock, and at ten o'clock, a baptismal service, and ten-thirty, the Sunday school lesson, of the resurrection... And Sunday night, a regular healing service like we have out in the--in the evangelistic field...

So now we are trusting that you will get the sinner friends, and so forth, and come, be with us, and help us in this meeting this coming... continuation of this meeting, rather.

11 I got a new Bible tonight, was give to me by some--a Dunkard brother. And it's kind of a big thing. It's the first time I've ever preached out of it. It's a little awkward to me.

Now, I know that we have met for one purpose; that is, to--to further the cause of Christ, and to find peace in our souls, and to make us better men and women, better servants of the Lord. And if we've come for any other idea, why, then we will not be blessed of the Lord. We've come for help. We've come, looking to God. And this is the house of correction, where God gives us of His blessings, and corrects us from the wrong.

13 Now, just before we open the Word, or--or ask the Holy Spirit to help us, let us bow our head.

Blessed heavenly Father, into Thy Divine Presence we present ourselves now as listeners to the Gospel; and as speakers of the Word, circumcise lips that speak, and ears that hear, and hearts that receive. And may the Holy Spirit divide to us tonight, and impart the Truths of God's Eternal grace to every one of us; that, when we leave this building tonight, we'll say like those who coming from Emmaus, "Did not our hearts burn within us, because He talked to us along the road?" For we ask it in Jesus' Name. Amen.

15 Over in the Book of St. Matthew's Gospel and the 26th chapter, the 27th and 28th verse, for a text I wish to read.

And he took the cup, and when he had gave thanks, and he gave it to them, and said, Drink ye all of it;

For this is my blood of the new testament, which is shed for many for the remission of sin.

But I say unto you, I will not drink henceforth of the fruit of the vine, until the day when I drink it anew with you in my Father's kingdom.

And now we're going to speak on "The Communion." And this is the original communion night.

17 And communion was held first way down in Egypt, the first of the communion, which was the--the passover lamb that was slain, which was the type of Christ. And many of us are familiar with that blessed old story of how that they who took the communion down there, walked through the wilderness for forty years. And when they come out, there wasn't a feeble one among them. And their--even their clothes was not even threadbare; for forty years God had kept them.

What a blessed assurance it is to us tonight; if that be the type, then Christ is the Antitype. And how that God delivered the children...

19 And, in the taking of the communion, was the difference between life and death. Those who were on the inside under the shed blood took the communion. No one could take the communion outside being under the shed blood. The blood of the lamb was shed first, and then was put on the lintel and the doorpost. The lintel is the cross timber. And on the doorpost... And then the lamb was roasted, and was--and--and was eaten with bitter herbs. And they girded themselves. After the blood was shed, and they had passed under the shed blood, they were girded and ready for the march.

And now, it's a very beautiful type tonight of people who take communion is not to be associated or affiliated with things of the world any more. They must come under the Blood first and be cleansed from all sin (which is unbelief), and then be shod with the preparation of the Gospel, having on the whole armor of God, ready for the summons at any time.

21 And it was the--the sign that the death angel could not go beneath that blood. The death angel had to rise and go over the blood. And there's where the poet got the inspiration, saying, "When I see the Blood, I'll pass over you."

It was near the hour of deliverance when they accepted the communion, the--the roasted lamb and the--the herbs that they taken before leaving.

23 Now, in the Antitype that we're to speak on, it was many years ago tonight, that Jesus taken what we know as the Lord's supper, the communion. And there's something about it, that He was going to talk to His disciples. And just before going away, He wanted to talk it over with them. And it's a... They had a room prepared. It was a time of fellowship. And the communion does mean a fellowship.

Many of the churches have closed communion; that is, just to their own church when they have their communion. But here we are not a denomination. We have a open communion for all, for we believe that every believer has a right to the table of the Lord and to fellowship around the good things of God with every believer, regardless of creed, color, or whatever he may be, that all have been made drink of the selfsame blessing: Christ.

25 Now, this great hour had approached our Lord; one of the most trying times of all of His earthly journey was just at hand: testing time. Jesus had to go through testings, just as we go through testings. And the Bible said that every son that cometh to God, must first be tested, trained, corrected.

Now, many people, it is a showdown when the testing time comes. It's a time of a proving place. And the Bible said if we cannot stand the testing, then we become illegitimate children; we are professing God to be our Father, and then He is not our Father. For if we have correctly, and with all of our heart, received the Lord Jesus as our personal Saviour, there is nothing in this earth or in all dark eternity can--can ever separate us from the love of God that's in Christ Jesus.

27 I'm astounded in this day, and have always been, when people profess to be Christians, and the first little trial comes on, they fall by the wayside. It goes to show that it was an intellectual conception of Christ. That's the reason so many doesn't hold out today, is because it's an intellectual conception. Intellectually you could believe it, but it goes further than that. To accept Christ, is to accept the Person of Christ.

28 Many of us accept religion of Christianity upon the learning of creeds. Other accept Christianity upon doctrines of baptism. Others believe that they are Christians because of some emotion that they have exercised, such as shouting, or dancing in the Spirit, or speaking with tongues, or having some marvelous gift to present. All those things are good in their place. But to accept Christ is to accept the Person of Christ, it's then these other things just automatically fall in line.

29 Now, if God did not spare His Own Son from the cruel testing, then He will not spare you or I from the cruel testing. And Jesus was here confronting the greatest test that He had ever had. Gethsemane laid just before Him, where that once and final all-sufficient test must come, when the burdens of the entire world laid upon His blessed shoulders. There was no one in all heavens or earth could ever stood it but Him. And to know that all of the sins, of past sins, and present sins, and future sins, rested upon this decision. And it was one of the most greatest victories that Christ ever won or proved His great Messiahship, as when He said to God, "Not My will; Thine be done." That was the greatest victory He had ever won. All the demons of torment was around to tempt Him and try Him.

And when we get right with God, when our hearts become pure and the Holy Spirit has taken Its place in our heart, it's the most glorious thing to have testing. The Bible tells us that our testings and trials are more precious to us than silver and gold of this world. So we are--should be thankful.

32 I do not wish to bring my ownself into some experience. But just as it comes on my mind, I remember the great and final test that I had of my Christian experience. It was yonder in the hospital out here on Spring Hill when my wife was laying in the morgue down here, a corpse, and she had just moved out of this life to be with God. And the testings and trials was on, not just someone saying, "Billy, you're a holy-roller." That wasn't much testing. And these other little trials and so forth of criticism from the men that I work with, it wasn't much testing. But my great hour of testing come when the Doctor Adair (that I rehearsed it to him yesterday in the hospital when we set together), and when he come down the hall to meet me and took me by the hand and said, "Billy, your baby is dying, and there's not a chance for it to live. It's got tubercular meningitis." I said, "Surely not, Doctor." And its mother laying, a corpse.

33 And I'd go in. He said, "Just come with me." And we went to the laboratory, and there he picked up a little glass tube and he shook it. And there seemed to be a streak in it. He said, "That is the meningitis germ and it's in the baby. We drew this from the spine to release the spasm." And he said, "In this we find that it's tubucular meningitis." Said, "It nursed it from its mother." And said, "If that baby should live, it would be crippled, afflicted." But he said, "By the mercies of God, the baby is going to be with its mother."

I said, "Doctor, I want to see the baby."

He said, "You can't do it, Billy, because of Billy Paul, your boy." Said, "You would pack the germ back to him."

35 And after trying to encourage me the best that he knew how, when he left the building, I slipped around and went down into the basement. And when I got there, the hospital at that time wasn't fixed as it is now, and the window was up and the screen was out, and some flies had got into the little fellow's eyes. And I shooed the flies away and looked down at her little body, all drawed, and her little legs moving back and forth. And I said to her, "Sharry, honey, do you know daddy?"

And it seemed like that she was trying to wave her little hand to me: about eight or nine months old. And I looked at her. And she was suffering so hard, a little innocent baby, until one of her little baby-blue eyes crossed. So much pain, oh, I would've took it at any time in her stead.

37 And I knelt down on my knees with the doors closed, and I said, "O God, Father, there lays my wife, the baby's mother laying yonder in the undertaker's morgue. There's Billy Paul on the bed, sick. And here's my baby, dying. You surely, Lord, won't take her. I love her. And she resembles her mother. I want to raise her. Won't You please, O God, spare my baby's life?"

And as I looked up... And as you all know, I've always been subject to visions. It seemed like a black sheet begin to unfold, coming down, as if God took my prayer and throwed it right back in my face. And I said, "What have I done, God? Have I transgressed Your laws, that I should have this punishment? If it is, You just reveal it, and I'll repent. I'll do anything, but don't take my baby." And I seen she was going anyhow. I raised up.

39 And then the tempter came to me. There was the one time in all my life that I can call, was the crucial moment, my Gethsemane. When I was just barely holding to the bed, the devil said, "There you are. That's the reward for trying to serve Him. You mean that He'll take that young twenty-two-year-old mother, and lay her yonder as a corpse in the morgue, and will take the precious baby, your own flesh and blood, and slam your prayer right in your face? And then you mean to say that you'll serve Him?"

I was standing between opinions. It had to be decided. Then I put my hand over on her little head; I said, "The Lord gave, and the Lord takes away; blessed be the Name of the Lord." I felt relief.

I said, "Sharry, honey, daddy cannot go where you are now, but daddy can come someday. I'll lay you on the arm of mother and bury you, but daddy will see you again someday."

42 Mr. Isler, who's probably sitting present now (I can't see through the crowd.), the ex-state senator here of Indiana. I was going up the highway. Mr. Isler, I guess you can well remember it.

I had my hands behind me, going up to the graveyard right after the flood, weeping. I used to go up there in the evening. An old turtledove would set over in the tree and would sing to me. It seemed like down through the breezes of those pines and trees, seemed like the song would whisper through it, saying:

There's a Land beyond the river,

That we call the sweet forever,

We only reach that shore by faith decree;

One by one we gain the portal,

There to dwell with the immortal,

Someday they'll ring those golden bells for you and me.

44 Mr. Isler, driving his old truck, jumped out and put his arm around me. He said, "I've heard you preaching on the street corner, Billy; I've seen you standing in the Tabernacle; I've heard you at the hymn singing's, how you exalted Christ, what you said He was." Said, "Now He has taken your father, your brother, your wife, and your baby." Said, "Now what does He mean to you?"

I said, "Mr. Isler, if He would send me to the regions of the lost, I'd still love Him. For one day down yonder in an old coal shed, something happened down here in my heart that there is nothing that can rub it out. It was nothing that I did. It was God's eternal grace that held me in the hour of great decision."

46 And when our blessed Lord in the Gethsemane, when going there, when He was re--to be rejected at Jerusalem, and the council was going to take His life... When the Eternal destination of every soul that ever was or would be on the earth rested upon His decision... Oh, how little mine was, comparison to that. How little yours was, in comparison to that. Such a pity that we can't stand these little things.

But in that great crucial hour until He suffered knowing all things, until the water and Blood separated in His body, and great drops of sweat-like Blood dropped from His brow... He died more death in Gethsemane than He did on the cross.

He was just at the event of this, just before the great battle was to start, and He took the communion. He brought His disciples together to talk over things with them.

And that's the way He does you and I just before the great battle of life starts, before the great battle of right and wrong begins to battle within us, God brings us to a Gethsemane. He brings us to the communion and He talks it all over with us.

51 Way out in Phoenix, Arizona, there used to be a little trio that used to sing for me, "I would like to talk it over with Jesus. I'd like to say, 'Jesus, You loved me when my path got so narrow. When it was so dim that I could see no farther, You loved me when it was dim.'" And the little song goes on to say that, "I'd like to talk it over."

And it's a good thing that men and women of this earth stop in life's long travel and talk it over with Jesus, have communion with Him in a fellowship. Then the battle begins of the testing and the trying. "Every son that cometh to God must be tested."

53 Now, the communion is not err. It's not given for the purpose that many people think it is. It's taught--taught by certain denomination of church, that communion is called the last rites, that it pertains to salvation. Communion does not pertain to salvation. Communion does not give you salvation. Whether you take it in your death, or--or what, it does not have nothing to do with your salvation.

It is a commemoration. Jesus said in the Gospel; He said, "This do in remembrance of Me." Not it leaning or pointing to salvation, but it's in commemoration of a finished work that's been done in you by the Holy Spirit. It's a commemoration.

55 Now, there's many that take the communion, is not saved. Many eat the paschal lamb and perished in the wilderness. And many take the communion today that will never see God.

But you cannot be a partaker of His salvation and not see Him, because salvation is a gift of God. And communion is commemoration of the great all-sufficient Sacrifice that was made for that salvation. It's to let people see that we believe in the death, burial, and resurrection of the Lord Jesus Christ. It represents a finished work.

57 Salvation once was not completed in the offering of the goat, the sheep, the heifer in the Old Testament, because the Old Testament blood could not atone for sin. It could only cover sin. It was a pointing to a time when it would be completed. Tomorrow night we're to get right in on that. But it was only a type.

But when Jesus came and His Blood was shed at Calvary, it was a complete divorcing of sin. It taken sin away. It's the only means of salvation. There is no church-joining, no letters of fellowship; there is no ritual baptisms; there's no communion, or nothing in the ritual, or any article that's been left of God, as articles pertaining to salvation; it's all in commemoration of a finished work.

59 Water baptism does not save you, as much as people sometimes think it does. Water baptism is a commemoration of the death, burial, and resurrection of the Lord. It does not save you.

Communion is in commemoration of His great agony, and His going out, and His broken body, and His Blood that was shed. It is not the literal Blood; it is not the literal body; but it's in commemoration of His literal body and of His precious Blood. And we take this as a order, and Jesus commanded us to do it. As long as He stays away, we are to take it.

61 We have a great, beautiful picture over in the Book of the Hebrew Letter in the 7th chapter. I would like to read just a little place in Hebrews 7 to get a context to go with this.

For this Melchisedec, King of Salem, priest of the most high God, who met Abraham returning from the slaughter of the kings, and blessed him;

To whom the patriarch Abraham gave a tenth of all; first being by interpretation the King of righteousness,

.. after that the King of Salem, which is, the King of peace;

62 Notice, we want to go back and think. Paul here is referring back to an Old Testament character. In the Book of Genesis we take up the life of Abraham from the 12th chapter of Genesis: God giving Abraham the promise, and through Abraham would come the righteous Seed. And Abraham, as believed by many to be a Jew, he was not. Abraham was a Gentile, a Chaldean from the city of Ur. And he became God's servant, not because he was different from anyone else, but because of the election of God.

63 You are not saved because you are a good person. You're saved because Christ chose you. No man seeks God; God seeks man. Jesus said, "No man can come to Me except My Father draws him first." And if we could stop just for a few moments and realize the great importance of that one thing, that it was God Who chose you, not willing that you should perish; but give to you the opportunity, and called you, and elected you to be His servant. Why, what could be more precious than that? Without you having a choice... It would be total impossible for any man to seek God; for he's by nature is a sinner; and he has nothing within him to give a desire to serve God.

64 Could you go to the pig and tell him he's wrong? He's a pig by nature. Could you tell him his diet is wrong? Certainly not. By nature he is a pig. You should tell him he would be a lamb, but he's satisfied as a pig. And a sinner is satisfied as a sinner, because his nature is a sinner.

And here it is. We are all borned in sin, shaped in iniquity, come to the world speaking lies, by nature a child of disobedience, without God, without a hope, the wrath of God abiding on us. And by the loving grace of Christ, God in His sovereign grace and His omnipotence knocks at your heart and gives you the blessed opportunity, and turned you around and sent you up the road. How could you turn that down? Changes your whole desire, turns you around, and starts you the other way. Oh, you'll be silly to the world; but you'll be blessed in the sight of God. "Blessed are they that do hunger and thirst for righteousness, for they shall be filled," said our Lord Jesus Christ. God by His amazing grace...

Notice, it was what God did, what God called. You had no will to call. You could have had no desire to call, because your nature was completely contrary to it. But God by election called you, and turned you around, and set your affections towards Christ and the things above. How could we turn it down?

68 Then God showed in Abraham what He would do for all. Not only was this blessed promise of the resurrection and Eternal Life given to Abraham, but to his seed after him, the called, the elected of God.

And we notice that Abraham out in the fields where he was sojourning... His brother, he called it, Lot; it was really his nephew, his brother's son. And the time come for the testing. And Lot weakened under the testing. He is a perfect picture of the carnal believer today. When the testings come to stay on the barren land, Abraham give him his choice. And Lot lifted up his eyes and saw the fields, the valley, and it was full of grass. It was also full of fine homes. It was full of gaiety. It was also full of sin. But Lot being of the carnal nature, loving this present world more than the things to come, chose rather to live luxurious in this life than to have Life hereafter.

Abraham, a perfect type of the true believer who's been washed in the Blood of the Lamb, whose affections was set on things above said, "I'll take the way with the Lord's despised few. Regardless if it cost my popularity, whatever it cost, I'll take the way with the Lord's few." And he chose to stay in the land where God placed him, under the testing time.

71 I wonder tonight if I'm speaking to people who once made a start to go through with God, and when the testing time come you chose rather to go back into the world and do the things of the world, or did you take the rugged old way of salvation?

Did you do like Moses when he was under testing? When he had his foot on the throne of Egypt, but he esteemed the riches of Christ greater treasures than all the riches of Egypt. He forsook Egypt, did not care how much gold, how many popular, he took God at His Word, and he forsook the things of Egypt, counting the reproach of Christ greater riches than the treasures of Egypt.

What do we do under the testing when the hard trials come? When they say because that you separate yourself from the things of the world, that you're a religious fanatic, does the strain come? It's got to come. And you've got to make the choice.

74 But I'd rather abide under the shadows of the Almighty. I had rather take my way and like Jacob have a pillow of stone. I'd rather be considered by the world a crank, than to have all the riches and blessings that this world could afford to give. 'Cause greater is the blessings of God than all the riches and gold and silver of this world.

75 Now, notice. Then when the great testings come Lot went down into sin. Remember, he went from the mountain down into the plain. He backslid, like the... A perfect representative of carnal Christianity today, so-called, choosing rather to take the road of ease, the flowery bed of ease, than to stand true in the time of trial. And he finally got in trouble. And you will too. When you choose that feather bed of ease, remember you are going to get in trouble, something. "Your sins will find you out." And God will catch up with you someday.

77 And one day the king, the Gentile kings of the great regions away came in and took Lot and his children, his wife, and all that he had, and escaped with them.

And someday, my frail friend, if you don't stay under the Blood, the kingdoms of Satan will overtake you and carry you away if you don't stay under the Blood.

79 And Abraham, a type of the just, he was so concerned about his nephew, a representative of the real true Christian that's tested, and tried, and been proven...

Now the women had a lot to do with it. Lot's wife was carnal, very carnal. She stands today in the fields there as a pillar of salt, as a disgrace to those who pass by.

Sarah, a beautiful woman, she wanted to do what God wanted her to do. She respected her husband, as we spoke so definitely on that last evening. And she stayed with Abraham regardless of what come or went. She stayed with him because he stayed with the promise. That's the thing.

82 Then when Lot was packed away, Abraham's heart went for him. And he gathered an army of his own servants and went after his brother. And a very beautiful type, they took their swords and chopped those kings down till there was not one of them left.

And that's the type of the Gospel preacher when he sees that sin has caught his church and caught the people. He takes the blessed old Gospel, the Sword of the Spirit, and he chops it and chops it until he cuts out sin from his church if he's a true servant of God. He removes all the nonsense, the tattling, the backbiting. He moves all of the things and carnal natures of the world that's creeped into the church. If he's a true servant of God he takes the Word and chops it from one side to the other until he's cut everything out.

84 And then when he had got Lot, his backslidden brother, and the children, and he was bringing them back to reconciliation; notice, this great King come down from Jerusalem and met him: Melchisedec. What type of Man was that? He was called the King of Salem. Which, any scholar knows that Salem was Jerusalem. It was called Salem before it was called Jerusalem. Who was this Man that met him, that thought he'd taken the right step? Who was this Person that stood by him? Watch Who He is. He is the King of Jerusalem, and He is also the King of Peace: third verse.

Without father, without mother, without descent, without beginning of days, or without ending of life;...

85 Who was this great Prince that met him after the battle was over? Let's turn over to Genesis the 14th verse--the 14th chapter and the 18th verse.

And Melchizedek king of Salem brought forth bread and wine:

.. blessed it, and said, Blessed be... the most high God, preserver of heavens and earth: and blessed be Abraham who is His servant.

After the battle was over, after the victory was won, after the clearance had been made, Melchisedec met Abraham on the plains, and brought bread and wine and served it to him. And Who... No other was that than the One that met Abraham about a year later, set under the tree and talked to him. And this same Melchisedec said, "I will take no more of the fruit of the vine until I drink it new with you in My Father's Kingdom." After the battle is over, when the victory is won, then we'll take it anew in His Kingdom. When the last battle is fought, when the last sword has killed the last evil of the world, and the great Church of the living God triumphs, Christ will meet them in the air with the bread and the wine again, the communion, and for eternity in the Presence of the Father.

89 Oh, weary pilgrim tonight, come back to the Father's house. Come up out of Sodom. You've been reconciled by the Blood. And this glorious memorial night, when our great Melchisedec, Who had no beginning of days or ending of life, but is a King and a Prince forever and forever...

The Holy Spirit here tonight is a-wooing to the unsaved, now if you're without Christ tonight. And when the battle is over if you want to meet Him in peace and take the communion with Him, and you've promised that you love Him, and separate yourself from the things of the world, take the old rugged Gospel and the old fashion rugged way, and drink the cup of the bitterness of the persecution of the world. And drinking the bitter drugs of persecution of the world, it's given to us by the Bible that we'll drink the sweet wines of heaven someday, when we meet Him in peace yonder between the heavens and earth when He comes to serve the communion.

91 May our hearts think this over, "I'll drink it anew with you in My Father's Kingdom." If He should come before another Easter comes, if you should die before another Easter comes, it will not prevent that great event. For I say by the Word of the Lord, that those which are sleeping in Christ shall come forth first. And we which are alive and remain shall be caught up with them, together in the air to meet the Lord. And the great Melchisedec of heaven, the King of, not the natural Jerusalem, but the King of the heavenly Jerusalem, the New Jerusalem, will meet us and we'll be served again the wine and the bread.

Tonight we are to take the symbols of this. We are to do it till we find Him coming again. May we be found faithful as we bow our heads just a moment for a word of prayer.

93 Everyone just as quiet as possible... In this most solemn holy moment how easy is it to let these things slip. The Bible said, "Lest we should let those things slip, and neglect such a great salvation..." It's so easy to forget it. We do not come to church to be seen. We do not come to hear good singing or a good sermon. We come to church to worship, to worship God.

And each one of us, our mortal beings has got a soul that's got to meet Him someday. And on the eve of this great crucifixion day, in commemoration of His going away... Tonight, if you're not a Christian, have never accepted Christ in your life as Saviour, are you convinced enough by the preaching of the Word and is the Holy Spirit standing near you to say, "You're guilty"? Now turn and start the other way. Would you declare the same by raising up your hand, saying, "Brother Branham pray for me. I now solicit your prayers that God will be merciful to me"? Would you raise your hand while we're waiting? God bless you, sir. Someone else? God bless you. God bless you, sir. God bless you, little one. God bless you. Would someone... God bless you, lady.

You say, "Brother Branham does that mean anything to raise my hand?" Just the difference between death and life. What's any greater than life? You love--you look at nature. You love it; you hate to go away from it.

94a Just across the street here, when my brother's wife was dying one morning many years ago when poor little Ruth raised up her head and there was a robin setting in a cherry tree and she wanted to see it one more time... How she loved nature. But someday when Jesus comes, she'll hear the birds of eternity singing. The flowers immortal will be growing. There'll be no sickness, sorrow, or death, because she made her peace with God and accepted the great Christ Who died for her. With this blessed assurance Who cannot fail, the blessed Word of God Who cannot lie, promised Eternal Life to those who believed. When you raise your hand, it shows that a spirit inside of you has made a decision. God bless you, lady.

Something in you, a--a spirit... By nature your arms was made to hang down, and when you raise your hands you defy the very laws of gravitation. It has to be supernatural. It's--it's against scientific, against all scientific things for you to break the laws of gravitation. It cannot be done unless there is something supernatural. Your arms would continually hang down. But if in your heart you believe the Gospel story and have made your decision this night, that you're through with sin, and on this beautiful approach to Calvary when tomorrow at three o'clock in commemoration we celebrate the day when Jesus died for your salvation... And you think enough of it and the Holy Spirit has come and knocked at your heart and you have now accepted it...

94b You just... something in your heart says, "Raise your hand." That shows to the people and to God that you believe it and accept it. God bless you, all you little children: three or four of them here on the altar, little boys and girls about eighteen years old. They all put up their hands at one time. Jesus said, "Suffer little children to come unto me. Forbid them not, for such is the Kingdom." Is there another before we pray. God bless you, lady. That's a real... You might've done many things, lady, in life. That was real; I believe you to be an honest woman. And remember, you could not have put up your hand, sister dear, unless something inside you, something way down in you said do that. It may seem just a little foolish now to the carnal mind, but brother, on that day when the doctor walks away from the door and says, "It's finished." When he goes away from that wreck and pulls that little body of yours out, the blood's a-flowing away and your heart a-panting, "There is no need of fooling with them; they are gone." Oh, my. And frantically in one hour you'll try to repent, and God said, "In your calamities I can only laugh." But while you are staying in your right mind, while you... [Blank.spot.on.tape--Ed.]

95 Father, as we bring this message to the close, and the harvest of about fifteen people raising their hands, that's been sinners all their lives... And now by grace You have spoke to them, turn them right around and let them face Calvary, and hearing them Words come from the lips of the Son of God, "Father, forgive them; they didn't know what they were doing." But tonight they have received the Gospel. We hear Him say, a few days prior of this, "He that heareth My Words, and believeth on Him that sent Me, has Everlasting Life; and shall not come into the judgment, but's passed from death to Life." We present them to Thee tonight Lord as Thy children. May Thy Eternal blessings rest upon them in Christ's Name we pray.

May they come Sunday morning packing their clothes saying, "I desire to make a public confession to this world that I am a believer. I am now desiring to be baptized in the Name of the Lord Jesus Christ, calling upon Him to fill me with the Holy Spirit and care for me through life."

Bless these young women, these young men, the aged, the little children, and all. Care for them, Father; they are Yours. And in the fruits of this message tonight I present them to You as the attributes. And they are in Your hand as love gifts from God the Father. I pray that You will care for them through life. In Jesus' Name I pray. Amen.

98 We are very happy to have you here tonight, and we are glad that you come. And tomorrow night our message is tomorrow night on "The Perfection Of The Believer." And now, come, bring someone with you if your own church doesn't have services.

And now, we're going to have the communion. Maybe some of you... I'm just a little teeny bit late a few minutes, and we're going to dismiss those who have to go.

And those who wish to stay to take the communion and foot-washing with us... We believe in absolutely doing every article that Jesus left for us to do. And if He shall come in my generation and will let me stay in my right mind and keep His love in my heart, I'll be trying my best to do every one of them and be found faithful at the post. God bless you now.

1...Pán. A je nám iste ľúto, že nemáme miesta na usadenie ľudí a tých, ktorí museli zostať vonku. Práve som pred chvíľou počul, že by sme mohli dostať divadlo v New Albany, kde by mohlo byť usadených asi tritisíc ľudí. Ale my sme boli len... na prebudenecké zhromaždenie áno, ale toto by bolo len pre túto malú skupinu tu v zbore. A máme taký radostný čas návratu domov. A sme veľmi radi, že vás všetkých vidíme.

 Ak sa nemýlim, vidím tu mojich bratov z Georgie, brat, neviem si na tvoje meno spomenúť; Palmer, z Maconu, Georgia. Sme radi, že ťa tu máme, brat Palmer. Brat Creech, tu vpredu, sme radi, že ťa vidíme.  

3A viem, že niekde v budove je doktor Lee Vayle, jeden zo sponzorov stretnutia v Lime, Ohio, kde... On je pastorom Prvej Baptistickej cirkvi a je to môj osobný priateľ. Bol dnes doma a navštívil nás počas zhromaždenia. Pravdepodobne jedného dňa bude u nás, aby sa postavil a niečo povedal. Snažil som sa ho presvedčiť, aby dnes večer zaujal moje miesto, aby prehovoril, a on to odmietol. Tak dúfame, že možno zajtra večer alebo niekedy, brat Vayle alebo niekto z nich, bude schopný povedať pár slov ohľadne toho zhromaždenia alebo niečoho tam hore, čokoľvek Pán položí na jeho srdce.

 Sú tu ďalší, pri ktorých si prajem, aby som si na nich našiel čas a všetkých ich spoznal, ale sme šťastní, že tu môžete byť. Vidím tam jedného malého chlapca, ktorý je z jednej skupiny kazateľov, ktorí prišli a ktorí boli so mnou dnes popoludní na návšteve z Arkansasu a tiež z Missouri.

5A teraz, dnes večer chceme vykupovať čas, pretože každý večer sa budeme snažiť byť hotoví o deviatej, ak to bude možné. Dnes večer je Večera Pánova, takže to bude dnes večer o niečo neskôr ako obvykle.

 Zajtra večer, ak bude Pán chcieť, chcem kázať o: „Buďte preto dokonalí“ a „Dokonalá obeť,“ zajtra večer. A potom, to je Veľký piatok. A potom v sobotu večer na tému „Pohreb,“ ak Pán dá.

 V nedeľu ráno bude bohoslužba Svit­ania o šiestej hodine a potom o desiatej hodine bohoslužba krstu a o desať tridsať lekcia nedeľnej školy, o vzkriesení... A v nedeľu večer je pravidelná služba uzdravovania, ako mávame vonku na evanjelizačnom poli...

 Tak teraz dúfame, že získate priateľov, ktorí sú hriešnikmi, a tak ďalej, a prídete, budete s nami a pomôžete nám na tomto zhromaždení, alebo skôr v pokračovaní tohto zhromaždenia.

11Dnes večer som dostal novú Bibliu, ktorú mi dal nejaký brat od Dunkardov. A je tak trochu veľká. Je to prvýkrát, čo som z toho kázal. Je to pre mňa trochu divné.

 No, viem, že sme sa stretli za jedným účelom; a to je podporovať Kristovu vec a nachádzať pokoj v našich dušiach a robiť nás lepšími mužmi a ženami, lepšími služobníkmi Pánovými. A ak sme prišli kvôli nejakej inej veci, no, potom nebudeme od Pána požehnaní. Prišli sme pre pomoc. Prišli sme, aby sme hľadeli na Boha. A toto je dom nápravy, kde nám Boh dáva Svoje požehnania a napráva nás od zlého.

13No, tesne predtým, ako otvoríme Slovo, alebo prosíme Ducha Svätého, aby nám pomohol, skloníme svoje hlavy.

 Požehnaný nebeský Otče, predstavujeme sa teraz v Tvojej Božskej Prítomnosti ako poslucháči Evanjelia; a ako hovorcovia Slova, obrež pery, ktoré hovoria, a uši, ktoré počúvajú, a srdcia, ktoré prijímajú. A nech nám Duch Svätý dnes večer rozdelí a každému z nás udelí Pravdy Božej Večnej milosti; že keď dnes večer opustíme túto budovu, povieme ako tí, ktorí prichádzali z Emauz, „Či v nás naše srdcia nehoreli, keď On s nami hovoril na ceste?“ Lebo to prosíme v Ježišovom Mene. Amen.

15V knihe Evanjelia svätého Matúša a v 26. kapitole, 27. a 28. verš, je text, ktorý by som chcel prečítať.

Potom vzal kalich a poďakujúc dal im so slovami: Pite z neho všetci,

lebo toto je moja tej novej smluvy krv, ktorá sa vylieva za mnohých na odpustenie hriechov.

Ale hovorím vám, že odteraz nebudem nikdy piť z tohoto plodu viniča, až do toho dňa, keď ho budem piť s vami nový v kráľovstve svojho Otca.

 A teraz budeme hovoriť o „Komúnii.“ A toto je originálny večer Komúnie.

17Komúnia sa konala po prvý raz dolu v Egypte, prvá komúnia, čo bol zabitý veľkonočný baránok, ktorý bol predobrazom Krista. A mnohí z nás poznajú ten starý požehnaný príbeh o tom, ako tí, ktorí tam dolu prijímali komúniu, chodili štyridsať rokov po púšti. A keď vyšli, nebol medzi nimi ani jeden slabý. A ich oblečenie nebolo ani ošúchané; Boh ich držal štyridsať rokov.

 Aké požehnané uistenie je to dnes večer pre nás. Ak to je ten typ, potom Kristus je Predobrazom. A ako ten Boh vyslobodil deti...

19A pri prijímaní komúnie to bol rozdiel medzi životom a smrťou. Tí, ktorí boli vo vnútri pod preliatou krvou, prijali komúniu. Nikto nemohol prijímať komúniu mimo toho, že bol pod preliatou krvou. Krv baránka bola najprv preliata a potom bola nanesená na preklad a zárubňu dverí. Preklad je drevený trám nad dverami. A na dverách... A potom bol ten baránok upečený a jedli ho s horkými bylinami. A opásali sa. Potom, ako bola preliata krv a oni prešli pod preliatu krv, boli prepásaní a pripravení na pochod.

 A tak teraz, je to dnes veľmi nádherný typ ľudí, ktorí prijímajú komúniu, ktorí nemajú byť viac spájaní s vecami sveta. Oni musia najprv prísť pod Krv a byť očistení od každého hriechu (čo je nevera), a potom byť obutí do prípravy Evanjelia, majúci celú Božiu výzbroj, pripravení, že kedykoľvek môžu byť zavolaní.

21A to bolo znamenie, že anjel smrti nemohol ísť pod tú krv. Anjel smrti musel vstať a tú krv obísť. A básnik tam dostal inšpiráciu a povedal, „Keď uvidím Krv, preskočím ťa.“

 Bolo to blízko hodiny vyslobodenia, keď prijímali komúniu, pečeného baránka a byliny, ktoré brali pred odchodom.

23No, v Predobraze, o ktorom dnes večer hovoríme, to bolo pred mnohými rokmi, keď Ježiš prijal to, čo poznáme ako večeru Pánovu, komúniu. A je na tom niečo, že On si išiel pohovoriť so svojimi učeníkmi. A tesne predtým, ako odišiel, On si to chcel s nimi prebrať. A je to... Mali pripravenú miestnosť. Bol to čas obecenstva. A komúnia znamená obecenstvo.

 Mnohé z cirkví majú uzavretú komúniu; to znamená, že to je len pre ich vlastnú cirkev, keď majú komúniu. Ale my tu nie sme denominácia. Máme otvorenú komúniu pre všetkých, lebo veríme, že každý veriaci má právo na stôl Pánov a na obecenstvo okolo dobrých vecí Božích s každým veriacim, bez ohľadu na vyznanie, farbu alebo čokoľvek on môže byť, že všetci môžu piť z nápoja toho istého požehnania: Krista.

25No, táto veľká hodina sa priblížila k nášmu Pánovi; jedno z najväčších období skúšok celej Jeho pozemskej cesty bolo práve tu: čas skúšky. Ježiš musel prejsť testami, tak, ako my prechádzame testovaniami. A Biblia hovorí, že každý syn, ktorý prichádza k Bohu, musí byť najprv skúšaný, trénovaný, naprávaný.

 No, mnoho ľudí... to je odhalenie, keď príde čas testovania. Je to čas miesta skúšky. A Biblia hovorí, že ak nevydržíme skúšky, potom sa stávame nemanželskými deťmi; vyznávame Boha, že je naším Otcom, keď nie je naším Otcom. Lebo ak máme správne a celým svojím srdcom prijatého Pána Ježiša ako svojho osobného Spasiteľa, nie je nič, čo by nás na tejto zemi alebo v celej temnej večnosti mohlo kedy oddeliť od lásky Božej, ktorá je v Kristu Ježišovi.

27Som v tomto dni ohromený a vždy som bol, keď počujem, ako ľudia vyhlasujú, že sú kresťania, a keď prichádza prvá malá skúška, upadnú niekde na okraj cesty. To ukazuje, že to bolo len intelektuálne poňatie Krista. To je dôvod, prečo toľkí dnes nevydržia, pretože je to len intelektuálne poňatie. Intelektuálne by ste tomu mohli veriť, ale ide to ďalej. Prijať Krista znamená prijať Osobu Kristovu.

28Mnohí z nás prijímajú náboženstvo kresťanstva na základe naučenia sa vyznaní. Iní prijímajú kresťanstvo na základe náuky o krste. Iní veria, že sú Kresťania kvôli nejakým emóciám, ktoré prejavili, ako napríklad kričanie alebo tancovanie v Duchu alebo hovorenie v jazykoch alebo obdarovanie nejakým úžasným darom. Všetky tie veci sú na svojom mieste dobré. Ale prijať Krista znamená prijať Osobu Kristovu, potom tieto ďalšie veci zapadajú do línie automaticky.

29No, ak Boh neušetril Svojho vlastného Syna od krutej skúšky, potom neušetrí od krutej skúšky ani teba ani mňa. A Ježiš tu bol a čelil najväčšej skúške, akú kedy mal. Getsemanská záhrada ležala rovno pred Ním, kde musela prísť tá posledná kompletná skúška, keď na Jeho požehnaných pleciach ležali bremená celého sveta. Nebolo nikoho na všetkých nebesiach, ani by to zem nemohla vydržať, okrem Neho. A vedieť, že všetky hriechy minulých a súčasných a budúcich hriechov spočívali na tomto rozhodnutí. A to bolo jedno z najväčších víťazstiev, ktoré kedy Kristus získal, alebo ktoré dokázalo Jeho veľké Mesiášstvo, ako keď povedal Bohu, „Nie Moja vôľa, Tvoja nech sa stane.“ To bolo najväčšie víťazstvo, aké kedy získal. Naokolo boli všetci démoni trápenia, aby Ho pokúšali a skúsili.

 A keď sa dostávame do poriadku s Bohom, keď sa naše srdcia stávajú čistými a Duch Svätý zaujal v našom srdci Svoje miesto, to je tá najslávnejšia vec, keď s tým máme prechádzať skúškou. Biblia nám hovorí, že naše testy a skúšky sú pre nás vzácnejšie ako striebro a zlato tohto sveta. Takže mali by sme byť vďační.

32Nechcem sa priviesť sám do nejakého vlastného prežitia. Ale práve mi to prichádza na myseľ: pamätám si tú veľkú a poslednú skúšku, ktorú som mal pri svojej kresťanskej skúsenosti. Bolo to v nemocnici tu na Spring Hill, keď tu moja žena ležala v márnici ako mŕtvola, ona sa práve odsťahovala z tohto života, aby bola s Bohom. A testy a skúšky prebiehali, nielen niekto, kto povedal, „Billy, ty si náboženský fanatik.“ To nebolo veľa skúšania. A tieto ďalšie malé skúšky, a tak ďalej, kritika od mužov, s ktorými pracujem, to nebola ťažká skúška. Ale moja veľká hodina skúšky nastala, keď bol doktor Adair (pripomínal som mu to včera v nemocnici, keď sme sedeli spolu), a keď prišiel ku mne na chodbu, vzal ma za ruku a povedal, „Billy, tvoje dieťa zomiera a nie je šanca, aby žilo. Má tuberkulóznu meningitídu. “ Povedal som, „Istotne nie, doktor.“ A jej matka už bola mŕtvolou.

33A ja som vošiel. On povedal, „Poď len so mnou.“ A išli sme do laboratória a on tam vybral takú malú sklenenú tubu a zatriasol ňou. A zdalo sa, že v tom bol taký pásik. Povedal, „To je zárodok meningitídy a je to u dieťaťa. Vytiahli sme to z chrbtice, aby sme uvoľnili kŕč.“ A on povedal, „V tomto zisťujeme, že ide o tubulárnu meningitídu.“ Povedal, „Dostala to od svojej matky, keď ju dojčila.“ A povedal, „Ak by to dieťa ešte žilo, bolo by zmrzačené a postihnuté.“ Ale on povedal, „Skrze milosrdenstvo Božie, to dieťa pôjde ku svojej matke.“

 Povedal som, „Doktor, chcem to dieťa vidieť.“

 On povedal, „To nemôžeš, Billy, kvôli Billy Paulovi, tvojmu chlapcovi.“ Povedal, „Preniesol by si ten zárodok na neho.“

35A keď sa snažil povzbudiť ma najlepšie, ako vedel, keď som vyšiel z budovy, prešmykol som sa tam z druhej strany a išiel som dolu do suterénu. A keď som tam prišiel, nemocnica v tom čase nebola zariadená tak, ako je to teraz, a okno bolo otvorené a záves bol odtiahnutý a tomu maličkému človiečiku do očí lietali muchy. A ja som ich odháňal preč a díval som sa dolu na jej malé telíčko, celé napnuté a jej malé nožičky, ktoré sa pohybovali tam a späť. A ja som jej povedal, „Sharry, zlatko, poznáš ocka?“

 A zdalo sa, že sa mi snaží zamávať rúčkou: mala asi osem alebo deväť mesiacov. A pozrel som sa na ňu. A ona tak ťažko trpela, malé nevinné dieťa, až sa jedno z jej malých modrastých očiek skrížilo. Toľká bolesť, ó, vzal by som to kedykoľvek namiesto nej.

37A kľakol som si na kolená, zatvoril som dvere a povedal som, „Ó, Bože, Otče, tam leží moja žena, matka toho dieťaťa, leží tam v márnici pohrebára. Tam na posteli je chorý Billy Paul. A tu je moje dieťa a zomiera. Ty, Pane, ju istotne nevezmeš. Milujem ju. A ona sa podobá na svoju matku. Chcem ju vychovať. Prosím, ó, Bože, či neušetríš život môjho dieťaťa?“

 A ako som sa pozrel hore... A ako všetci viete, vždy som mával videnia. Vyzeralo to, že sa začala odvíjať nejaká čierna plachta, zostupovala dolu, akoby Boh vzal moju modlitbu a hodil mi ju rovno späť do tváre. A ja som povedal, „Čo som urobil, Bože? Či som prestúpil Tvoje zákony, aby som dostal tento trest? Ak je to tak, Ty mi to zjav a ja budem činiť pokánie. Urobím čokoľvek, ale nevezmi mi moje dieťa.“ A ja som videl, že ona i tak odchádza. Zodvihol som sa.

39A potom ku mne prišiel pokušiteľ. Bol jeden čas v mojom živote, ktorý môžem nazvať ako ten rozhodujúci moment, moja Getsemanská záhrada. Keď som sa sotva držal postele, diabol povedal, „Tu to máš. To je tá odmena za to, že si sa Mu snažil slúžiť. Chceš tým povedať, že On vezme tú mladú dvadsaťdvaročnú matku a položí ju tam ako mŕtvolu v márnici a vezme to vzácne dieťa, tvoje vlastné telo a krv a vrhne ti tvoju modlitbu rovno späť do tváre? A potom chceš povedať, že Mu budeš slúžiť?"

 Stál som medzi dvomi názormi. Bolo sa treba rozhodnúť. Potom som položil ruku na jej hlavičku, povedal som, „Pán dal a Pán vzal, nech je požehnané Meno Pánovo.“ Cítil som úľavu.

 Povedal som, „Sharry, drahá, ocko nemôže ísť tam, kde si teraz, ale ocko môže jedného dňa prísť. Položím ťa do rúk maminky a pochovám ťa, ale ocko ťa jedného dňa znovu uvidí.“

42Pán Isler, ktorý tu pravdepodobne teraz sedí (nevidím do davu), bývalý senátor štátu Indiana. Išiel som hore po diaľnici. Pán Isler, myslím, že si to dobre pamätáte.

 Mal som ruky za sebou, plakal som a išiel hore na cintorín hneď po potope. Zvykol som tam chodiť večer. Na strome sedela stará hrdlička a spievala mi. Zdalo sa mi to ako cez vetry tých borovíc a stromov, zdalo sa, akoby tá pieseň cez to šepkala a hovorila:

Za riekou je Zem,

ktorú nazývame večnou blaženosťou.

K tomu brehu sa dostaneme len skrze moc viery.

Jeden po druhom dosahujeme ten prístav,

aby sme tam prebývali s nesmrteľnými.

Jedného dňa zazvonia tie zlaté zvony pre teba a mňa.

44Pán Isler, ktorý riadil svoje staré nákladné auto, vyskočil a objal ma. Povedal, „Počul som ťa kázať na rohu ulice, Billy; videl som ťa stáť v modlitebni; počul som ťa pri tých spevoch chvál, ako si vyvyšoval Krista, ako si hovoril, čím On je.“ Povedal, „Teraz ti vzal otca, brata, manželku a dieťa.“ Povedal, „No, čo On pre teba znamená teraz?“

 Povedal som, „Pán Isler, ak by ma poslal do samotných regiónov stratených, stále by som Ho miloval. Jedného dňa sa tam dolu v starej uhoľnej šope stalo niečo tu dole v mojom srdci a neexistuje nič, čo by to mohlo vytrieť. To nebolo nič, čo som ja urobil. Bola to Božia večná milosť, ktorá ma podržala v hodine veľkého rozhodnutia.“

46A keď náš požehnaný Pán v Getsemanskej záhrade, keď tam išiel, keď bol znovu zavrhnutý v Jeruzaleme, a tá rada išla vziať jeho život... Keď večné určenie každej duše, ktorá kedy bola alebo mala byť na zemi, spočinulo na Jeho rozhodnutí... Ó, aká malá bola moja skúška v porovnaní s tou Jeho. Aká malá bola tvoja skúška v porovnaní s tým. Taká škoda, že nedokážeme zniesť tieto malé veci.

 Ale v tej veľkej rozhodujúcej hodine, kým On nevytrpel, i keď vedel všetky veci, až kým sa voda a Krv v Jeho tele neoddelili a veľké kvapky potu podobné Krvi Mu kvapkali z čela... On zomrel viac v Getsemanskej záhrade ako na kríži...

 On bol práve pri tej udalosti tesne predtým, ako mal začať ten veľký boj, a On mal komúniu. Priviedol Svojich učeníkov, aby si s nimi o tých veciach pohovoril.

 A to je to, ako to On robí pri mne a pri tebe, tesne predtým, ako sa začne ten veľký boj života, predtým, ako ten veľký boj medzi tým správnym a nesprávnym začne v nás, Boh nás privádza do Getsemanskej záhrady. On nás privádza do komúnie a hovorí s nami o všetkom.

51Vo Phoenixe v Arizone bolo jedno malé trio, ktoré mi spievalo, „Rád by som si o tom pohovoril s Ježišom. Rád by som povedal, „Ježišu, miloval si ma, keď sa moja cesta zúžila. Keď bolo tak šero, že som nevidel ďalej, Ty si ma miloval, keď bolo šero.“ A tá malá pieseň ďalej hovorí, „Rád by som si o tom s Ním pohovoril. “

A je to dobrá vec, že sa muži a ženy na tejto zemi zastavia na dlhých životných cestách a hovoria o tom s Ježišom, majú s Ním spoločenstvo v obecenstve. Potom sa začína boj testovania a skúšania. „Každý syn, ktorý prichádza k Bohu, musí byť skúšaný.“

53No, komúnia nie je daná za účelom, o ktorom si mnoho ľudí myslí, že je. Je to vyučované-učené určitou denomináciou, cirkvou, že komúnia sa nazýva posledným obradom, že sa to týka spasenia. Komúnia sa netýka spasenia. Komúnia vám nedáva spasenie. Či už to vezmete v hodine smrti, alebo čo, to nemá nič spoločné s vašim spasením.

 Je to pamiatka. Ježiš povedal v Evanjeliu; On povedal, „Toto robte na Moju pamiatku.“ Nie to, že by to nakláňalo alebo ukazovalo na spasenie, ale to je na pamiatku dokončeného diela, ktoré bolo vykonané vo vás skrze Ducha Svätého. Je to pamiatka.

55No, je mnoho ľudí, ktorí prijímajú komúniu a nie sú spasení. Mnohí jedli veľkonočného baránka a zahynuli na púšti. A mnohí dnes prijímajú komúniu, a nikdy neuvidia Boha.

 Ale nemôžete byť účastníkom Jeho spasenia a nevidieť Ho, pretože spasenie je Boží dar. A komúnia je pripomienkou tej veľkej, dostatočnej obeti, ktorá bola urobená pre spasenie. Je to kvôli tomu, aby ľudia videli, že veríme v smrť, pohreb a vzkriesenie Pána Ježiša Krista. Predstavuje to hotové dielo.

57Raz spasenie nebolo dokončené pri obeti kozla, ovce, jalovice v Starom Zákone, pretože starozákonná krv nemohla zmieriť hriech. To mohlo hriech len prikryť. Bolo to poukazovanie na čas, kedy to bude dokončené. Zajtra večer sa do toho pustíme. Ale to bol len typ.

 Ale keď prišiel Ježiš a Jeho Krv bola vyliata na Golgote, to bol úplný rozvod s hriechom. Vzalo to hriech preč. To je jediný prostriedok spasenia. Nie je žiadne pripojenie sa k cirkvi, žiadne listy obecenstva; neexistujú žiadne rituálne krsty; Nie je žiadne spoločenstvo, nič v rituáli, alebo nejaký predmet, ktorý bol daný od Boha, ako predmet týkajúci sa spasenia; to všetko je na pamiatku dokončeného diela.

59Vodný krst vás nespasí, tak, ako si to ľudia niekedy myslia. Vodný krst je pripomienkou smrti, pochovania a vzkriesenia Pána. To vás nezachraňuje.

 Komúnia je na pamiatku Jeho veľkej agónie, Jeho odchodu a Jeho zlomeného Tela a Jeho Krvi, ktorá bola preliata. To nie je doslovná Krv; to nie je doslovné telo; ale je to na pamiatku Jeho doslovného Tela a Jeho drahej Krvi. A my to berieme ako príkaz a Ježiš nám nariadil, aby sme to robili. Pokiaľ je On preč, my to máme brať.

61Máme ohromný, nádherný obraz v Liste Židom v 7. kapitole. Rád by som prečítal len malé miesto v Židom 7, aby som uviedol kontext, ktorý s tým súvisí.

Lebo ten istý Melchisedech, kráľ Sálema, kňaz najvyššieho Boha, ktorý vyšiel v ústrety Abrahámovi, ktorý sa navracoval od porážky kráľov a požehnal ho,

ktorému aj desiatok udelil Abrahám zo všetkého, ktorý sa volá, keď sa preloží jeho meno, najprv kráľ spravedlivosti

a potom i kráľ Sálema, čo je v preklade: kráľ Pokoja...

62Všimnite si, chceme sa vrátiť a zamyslieť sa. Pavol sa tu odvoláva na postavu Starého Zákona. V knihe Genesis preberáme život Abraháma z 12. kapitoly Genesis: Boh dáva Abrahámovi zasľúbenie a skrze Abraháma má prísť spravodlivé Semeno. A Abrahám, ako mnohí veria, že bol Židom, on ním nebol. Abrahám bol pohan, Chaldejec z mesta Úr. A on sa stal Božím sluhom, nie preto, že by bol iný ako ktokoľvek iný, ale kvôli vyvoleniu Božiemu.

63Nie si spasený, pretože si dobrým človekom. Si spasený, pretože Kristus si ťa vybral. Žiaden človek nehľadá Boha; Boh hľadá človeka. Ježiš povedal, „Žiaden človek nemôže ku Mne prísť, ak by ho prv nepritiahol Môj Otec.“ A ak by sme sa na chvíľu mohli zastaviť a uvedomiť si tú veľkú dôležitosť tej jednej veci, že to bol Boh, ktorý si vás vybral, nechcel, aby ste zahynuli; ale dal vám príležitosť a povolal vás a vyvolil, aby ste boli Jeho sluhami. Tak, čo môže byť vzácnejšie ako to? Bez toho, aby ste mali na výber... Bolo by absolútne nemožné, aby niekto hľadal Boha; lebo človek je od prírody hriešnikom; a on nemá vo svojom vnútri nič, čo by mu dalo túžbu slúžiť Bohu.

64Mohol by si ísť k tomu prasaťu a povedať mu, že sa mýli? Ono je od prírody prasa. Mohli by ste mu povedať, že jeho strava nie je v poriadku? Istotne nie. Od prírody je prasaťom. Mohli by ste mu povedať, že bude baránkom, ale ono je spokojné ako prasa. A hriešnik je uspokojený ako hriešnik, pretože jeho prirodzenosť je hriešnik.

 A tu to je. Všetci sme narodení v hriechu, utvorení v neprávosti, prichádzame na svet hovoriac lož, od prírody deti neposlušnosti, bez Boha, bez nádeje, Boží hnev, ktorý na nás zostáva. A skrze láskavú milosť Kristovu, Boh vo Svojej zvrchovanej milosti a Svojou všemohúcnosťou klope na tvoje srdce a dáva ti tú požehnanú príležitosť a obracia ťa a posiela ťa cestou hore. Ako by si to mohol odmietnuť? Mení celú tvoju túžbu, obracia ťa a štartuje opačným smerom. Ó, budete pre svet hlúpi, ale budete požehnaní v očiach Božích. „Blahoslavení, ktorí hladujú a smädia po spravodlivosti, lebo budú nasýtení,“ povedal náš Pán Ježiš Kristus. Boh skrze Svoju úžasnú milosť...

 Všimnite si, to bolo to, čo Boh urobil, čo Boh povolal. Nemali ste žiadnu vôľu volať. Nemohli ste mať žiadnu túžbu volať, pretože vaša prirodzenosť bola s ňou v úplnom protiklade. Ale Boh vás skrze vyvolenie povolal, obrátil a obrátil vaše náklonnosti ku Kristovi a k tým veciam hore. Ako by sme to mohli odmietnuť?

68Potom Boh ukázal v Abrahámovi, čo urobí pre všetkých. Nielenže toto požehnané zasľúbenie vzkriesenia a večného života bolo dané Abrahámovi, ale aj jeho semenu po ňom, povolaných, vyvolených od Boha.

 A všimli sme si, že Abrahám bol vonku na poliach, kde putoval... Jeho brat, nazval ho Lót; skutočne to bol jeho synovec, syn jeho brata. A prišiel čas na testovanie. A Lót pod tým testovaním zoslabol. On je dnes dokonalým obrazom telesného veriaceho. Keď prichádza testovanie, či zostane na neúrodnej zemi, Abrahám mu dal na výber. A Lót pozdvihol svoje oči a uvidel polia, údolia, ktoré boli plné trávy. Boli tiež plné pekných domov. Boli plné veselosti. Boli tiež plné hriechu. Ale Lót, ktorý mal telesnú povahu, miloval tento prítomný svet viac ako veci, ktoré majú prísť, a vybral si radšej žiť prepychovo v tomto živote, ako mať Život na veky.

 Abrahám, dokonalý typ skutočného veriaceho, ktorý bol obmytý Krvou Baránka, ktorého náklonnosť bola nastavená do tých vecí, povedal, „Vyberiem si tú cestu s tými pohŕdnutými Pánovými. Bez ohľadu na to, či to stojí moju popularitu, akákoľvek je cena, pôjdem tou cestou s tou Pánovou hŕstkou.“ A on sa rozhodol zostať v zemi, kde ho Boh umiestnil, v čase skúšky.

71Som zvedavý, či dnes hovorím k ľuďom, ktorí raz začali s Bohom, a keď prichádza čas skúšok, vyberáte si radšej ísť naspäť do sveta a robiť veci sveta, alebo ste vzali ten starý drsný spôsob spasenia?

 Páčilo sa vám to s Mojžišom, keď bol pri testovaní? Keď mal už nohu na tróne v Egypte, ale povážil bohatstvo Kristovo za väčšie poklady ako všetko bohatstvo Egypta. Opustil Egypt, nestaral sa o to, koľko mal zlata, koľko popularity, on vzal Boha za Slovo a opustil veci Egypta, považujúc pohanenie Kristovo za väčšie bohatstvo ako poklady Egyptské.

 Čo urobíme pod skúškou my, keď prídu tvrdé skúšky? Keď o vás hovoria preto, že sa oddeľujete od vecí sveta, že ste náboženskí fanatici, či prichádza napätie? To musí prísť. A vy si musíte vybrať.

74Ale ja by som radšej zostal v tieni Všemohúceho. Radšej by som išiel svojou cestou a ako Jákob mal kamenný vankúš. Radšej by som bol svetom považovaný za čudáka, ako mal všetko bohatstvo a požehnania, ktoré si tento svet môže dovoliť dať. Pretože väčšie je požehnanie Božie ako všetko bohatstvo a zlato a striebro tohto sveta.

75No, všimnite si. Potom, keď prišli veľké skúšky, Lót zostúpil do hriechu. Pamätajte, on išiel z vrchu dolu na rovinu. On odpadol, ako... Dokonalý predstaviteľ telesného takzvaného kresťanstva dneška, zvolil si radšej cestu ľahkosti, kvetnatú posteľ ľahkosti, ako stáť verne v čase skúšky. A nakoniec sa dostal do problémov. A vy sa dostanete tiež. Keď si vyberiete tú ľahkú posteľ s perím, pamätajte, že sa dostanete do nejakého problému. „Tvoje hriechy ťa nájdu.“ A Boh ťa jedného dňa dobehne.

77A jedného dňa vošiel kráľ a pohanskí králi veľkých krajov a vzali Lóta a jeho deti, jeho ženu a všetko, čo mal, a utiekli s nimi.

 A jedného dňa, môj krehký priateľu, ak nezostaneš pod Krvou, satanské kráľovstvá ťa premôžu a odnesú, ak nezostaneš pod Krvou.

79A Abrahám, typ toho spravodlivého, on sa tak zaujímal o svojho synovca, on reprezentoval skutočného pravého Kresťana, ktorý bol skúšaný, skúšaný a skúšaný...

 No, ženy s tým mali veľa do činenia. Lótova žena bola telesná, veľmi telesná. Ona stojí dnes tam na poliach ako soľný stĺp, ako hanba pre tých, ktorí prechádzajú okolo.

 Sára, krásna žena, chcela robiť to, čo od nej chcel Boh. Rešpektovala svojho manžela, ako sme o tom minulý večer tak konkrétne hovorili. A ona zostala s Abrahámom bez ohľadu na to, čo prišlo alebo čo odišlo. Ona zostala s ním, pretože on zostal so zasľúbením. To je to.

82Potom, keď sa Lót pobral preč, Abrahámovo srdce išlo za ním. A zhromaždil vojsko zo svojich vlastných sluhov a išiel za svojím bratom. A bol to veľmi nádherný typ, ako vzali svoje meče a rozsekali tých kráľov, kým nezostal ani jeden z nich.

 A to je ten typ kazateľa Evanjelia, ktorý, keď vidí, že hriech zasiahol jeho cirkev a chytil ľudí, on berie to staré požehnané Evanjelium, Meč Ducha, a seká ním a krája, až kým nevyreže hriech zo svojej cirkvi preč. Robí to, ak je skutočným služobníkom Božím. On odstraňuje všetky tie nezmysly, narážky, ohováranie. On odsúva preč všetky tie veci a telesné prirodzenosti sveta, ktoré sa vkradli do cirkvi. Ak je skutočným služobníkom Božím, berie Slovo a seká ním z jednej strany na druhú, až kým všetko nevykrojí.

84A potom, keď tam mal Lóta, svojho odpadnutého brata a deti, priviedol ich späť k zmiereniu; Všimnite si, tento veľký Kráľ prišiel dolu z Jeruzalema a stretol sa s ním: Melchisedech. Čo za typ Človeka to bol? Bol nazývaný kráľom Sálema. Čo každý učený vie, že Sálem bol Jeruzalem. Volalo sa to Sálem, predtým sa to volalo Jeruzalem. Kto bol tento Muž, ktorý ho stretol, ktorý si myslel, že urobil správny krok? Kto bola táto Osoba, ktorá pri ňom stála? Sledujte, kým On je. On je Kráľom Jeruzalema a On je tiež Kráľom Pokoja. Tretí verš.

Bez otca, bez matere, bez rodoslovia nemajúc ani počiatku dní ani konca života...

85Kto bol tým veľkým Kniežaťom, ktorý ho stretol po skončení boja? Prejdime ku Genesis 14. verš-14. kapitola a 18. verš.

A Melchisedech, kráľ Sálema, vyniesol chlieb a víno...

A požehnal ho a riekol: Požehnaný... silnému Bohu najvyššiemu, majiteľovi nebies a zeme!

...a požehnaný Abrahám, ktorý je Jeho sluha.

 Po skončení bitky, po víťazstve, potom, ako nastalo uvoľnenie, Melchisedech na rovinách stretol Abraháma a priniesol chlieb a víno a poslúžil mu ním. A Kto... Nebol to nikto iný ako Ten, ktorý sa stretol s Abrahámom asi o rok neskôr, sedel pod stromom a hovoril s ním. A ten istý Melchisedech povedal, „Nevezmem viac z ovocia viniča, dokiaľ ho nebudem piť nový s vami v Kráľovstve Môjho Otca.“ Keď bude po boji, keď bude dosiahnuté víťazstvo, potom ho vezmeme nanovo v Jeho Kráľovstve. Keď sa vybojuje posledný boj, keď posledný meč zabije to posledné zlo sveta a tá veľká Cirkev živého Boha zvíťazí, Kristus ich stretne v povetrí, znovu s chlebom a vínom, bude to Komúnia, bude to na večnosť v Prítomnosti Otca.

89Ó, unavený pútnik, vráť sa dnes večer do domu Otca. Vyjdite von zo Sodomy. Boli ste zmierení skrze Krv. A tento slávny pamätný večer, keď náš veľký Melchisedech, ktorý nemal začiatku dní ani konca života, ale je Kráľom a Kniežaťom na veky vekov...

 Duch Svätý je dnes večer tu, aby usiloval o nespasených, ak ste dnes večer bez Krista. A keď bude po boji, ak sa s Ním budete chcieť stretnúť v pokoji a budete s Ním mať komúniu a sľúbili ste, že Ho milujete, a oddelili ste sa od vecí sveta, vezmite to staré drsné Evanjelium a ten starodávny drsný spôsob a pite ten kalich horkosti prenasledovania svetom. A keď pijeme tie horké zeliny prenasledovania svetom, je nám potom skrze Bibliu dané, že budeme jedného dňa piť sladké vína neba, keď sa s Ním stretneme v pokoji medzi nebom a zemou, keď On príde poslúžiť komúniu.

91Nech si naše srdcia toto premyslia, „Budem to s vami piť nanovo v Kráľovstve Môjho Otca.“ Ak by On mal prísť pred ďalšou Veľkou nocou, ak by ste mali zomrieť pred ďalšou Veľkou nocou, to tej veľkej udalosti nezabráni. Lebo hovorím skrze Slovo Pánovo, že tí, ktorí spia v Kristovi, vyjdú najprv. A my, ktorí zostaneme nažive a budeme tu, budeme spolu s nimi vychvátení v ústrety Pánovi. A ten veľký Melchisedech neba, Kráľ, nie prirodzeného Jeruzalema, ale Kráľ nebeského Jeruzalema, Nového Jeruzalema, sa s nami stretne a bude nám znovu podávané víno a chlieb.

 Dnes večer máme vziať symboly tej veci. My to máme robiť, kým Ho neuvidíme znovu prichádzať. Nech sme nájdení verní, ako na chvíľu skloníme svoje hlavy k slovu modlitby.

 Každý je tak ticho, ako len môže... V tejto najsvätejšej vážnej chvíli, aké ľahké je nechať tieto veci uniknúť. Biblia hovorí, „Aby sme nenechali tie veci uniknúť a zanedbať také veľké spasenie...“ Je ľahké na to zabudnúť. Neprichádzame do cirkvi, aby nás niekto videl. Neprichádzame, aby sme počuli dobrý spev alebo dobrú kázeň. Prichádzame do cirkvi uctievať, uctievať Boha.

 A každý jeden z nás, naše smrteľné bytosti majú dušu, ktorá sa s Ním musí jedného dňa stretnúť. A v predvečer tohto veľkého dňa ukrižovania, na pamiatku Jeho odchodu... Dnes večer, ak nie si Kresťanom, a nikdy vo svojom živote si neprijal Krista ako Spasiteľa, či si dostatočne presvedčený kázaním Slova a či stojí Duch Svätý blízko teba a hovorí, „Si vinný“? Teraz sa otoč a začni ísť opačným smerom. Vyhlásiš to tým, že zodvihneš svoju ruku a povieš, „Brat Branham, modli sa za mňa. Prosím ťa teraz o tvoje modlitby, aby bol Boh ku mne milostivý.“ Zodvihol by si ruku, zatiaľ čo čakáme? Nech ťa Boh žehná, pane. Ešte niekto? Nech vás Boh žehná. Nech ťa Boh žehná, pane. Nech ťa Boh žehná, maličký. Nech vás Boh žehná. Žeby niekto... Boh ťa žehná, pani.

 Poviete, „Brat Branham, znamená to niečo, keď zodvihnem ruku?“ To je rozdiel medzi životom a smrťou. Čo je väčšie ako život? Milujete, dívate sa na prírodu. Milujete to; nedokážete od toho odísť.

94a        Hneď oproti, tu, keď manželka môjho brata jedného rána pred mnohými rokmi zomierala, keď nebohá Ruth zodvihla hlavu a tam bola červienka, ktorá sedela v čerešni, a ona to chcela ešte raz vidieť... Ako milovala prírodu. Ale jedného dňa, keď príde Ježiš, ona bude počuť spev vtákov večnosti. Budú rásť kvety nesmrteľnosti. Nebude žiadna choroba, smútok alebo smrť, pretože ona uzavrela svoj pokoj s Bohom a prijala Toho veľkého Krista, ktorý za ňu zomrel. S týmto požehnaným uistením Toho, ktorý nemôže zlyhať, požehnané Slovo Božie, ktoré nemôže klamať, On zasľúbil Večný Život tým, ktorí uverili. Keď zodvihnete ruku, ukazuje to, že ten duch vo vás urobil rozhodnutie. Nech ťa Boh žehná, pani.

 Niečo vo vás, duch... Prirodzene, vaše ruky boli stvorené na to, aby viseli dolu, a keď zodvihnete svoje ruky, vzpierate sa samotným zákonom gravitácie. Musí to byť nadprirodzené. Je to proti vede, proti všetkým vedeckým veciam, keď ste porušili zákony gravitácie. To sa nemôže stať, ak tam nie je niečo nadprirodzené. Vaše paže by ustavične viseli dolu. Ale ak vo svojom srdci veríte príbehu Evanjelia a urobili ste dnes večer svoje rozhodnutie, že ste skoncovali s hriechom, a máte tento nádherný prístup ku Golgote, keď zajtra o tretej hodine na pamiatku oslavujeme deň, kedy Ježiš zomrel za Tvoje spasenie... A ty na to dostatočne myslíš a Duch Svätý prišiel a zaklepal ti na srdce a ty si to teraz prijal.

94b         Vy len... niečo v tvojom srdci hovorí, „Zodvihni ruku.“ To ukazuje ľuďom a Bohu, že tomu veríš a prijímaš to. Nech ťa Boh žehná, vás, všetky deti: tri alebo štyri sú tu pri oltári, mladí chlapci a dievčatá, asi osemnásťročné. Všetci naraz zodvihli ruky. Ježiš povedal, „Nechajte malé deti, aby prišli ku Mne. Nebráňte im, lebo takých je Kráľovstvo.“ Či je tu ešte niekto taký, predtým, ako sa pomodlíme? Nech ťa Boh žehná, pani. To je skutočné... Mohla si v živote urobiť mnoho vecí, pani. To bolo skutočné; Verím, že si čestná žena. A pamätaj, ty by si nemohla zodvihnúť svoju ruku, drahá sestra, ak by niečo vo vnútri, niečo v tvojom vnútri nepovedalo, aby si to urobila. Môže sa to teraz pre telesnú myseľ zdať trochu bláznivé, ale brat, v ten deň, keď lekár odíde od dverí a povie, „Je koniec,“ keď odstúpi preč od toho schátraného tela, potiahne ho, krv bude vytekať a tvoje srdce bude dychtivo chrčať, „Nedá sa nič robiť, je už preč.“ Ó. A potom sa budeš zbesilo behom jednej hodiny snažiť činiť pokánie a Boh povie, „V tvojich nešťastiach sa môžem len smiať.“ Ale zatiaľ čo si pri svojej zdravej mysli, zatiaľ čo... [Prázdne miesto na páske - pozn.prekl.]

95Otče, ako prinášame toto posolstvo ku koncu a je tu žatva asi pätnástich ľudí, ktorí zodvihli svoje ruky, ktorí boli hriešnikmi po celý svoj život... a Ty si k nim skrze milosť prehovoril, obráť ich a nech čelia Golgote a nech počujú tie Slová vychádzajúce z úst Syna Božieho, „Otče, odpusť im, oni nevedeli, čo robia.“ Ale dnes večer prijali Evanjelium. Počujeme Ho, ako hovorí pár dní pred tým, „Ten, kto počuje Moje Slová a verí v Toho, ktorý Ma poslal, má večný život a nepríde na súd, ale prešiel zo smrti do života.“ Predstavujeme Ti ich dnes večer Pane, ako Tvoje deti. Nech na nich spočinú Tvoje večné požehnania, v Kristovom Mene sa modlíme.

 Nech prídu v nedeľu ráno a prinesú si veci na prezlečenie a nech povedia, „Túžim verejne vyznať tomuto svetu, že som veriaci. Teraz túžim byť pokrstený na Meno Pána Ježiša Krista a volám na Neho, aby ma naplnil Duchom Svätým a staral sa o mňa po celý život. “

 Požehnaj tieto mladé ženy, týchto mladých mužov, starších, malé deti a všetkých. Staraj sa o nich, Otče; oni sú Tvoji. A v ovocí tohto posolstva dnes večer Ti ich predstavujem ako atribúty. A oni sú v Tvojej ruke ako milostné dary od Boha Otca. Modlím sa, aby si sa o nich po celý život staral. V Ježišovom Mene sa modlím. Amen.

98Sme veľmi radi, že vás tu dnes večer máme, a sme radi, že ste prišli. A zajtra večer budeme mať posolstvo o „Dokonalosti veriaceho.“ A tak príďte a priveďte niekoho so sebou, ak váš vlastný zbor nemá bohoslužby.

 A teraz budeme mať komúniu. Možno niektorí z vás... trošku meškám, len pár minút, a teraz prepustíme tých, ktorí už musia ísť.

 A tí, ktorí si s nami želajú zostať pri prijímaní a umývaní nôh... Veríme v to, aby sme robili každú časť, ktorú nám Ježiš zanechal. A ak On príde v mojej generácii a dovolí mi zostať v zdravej mysli a zachovať Jeho lásku vo svojom srdci, budem sa snažiť najlepšie, ako viem, aby som vyplnil každú jednu z nich a bol som nájdený verný na svojom mieste. Nech vás teraz Boh žehná.

THE COMMUNION, 57-0418, Branham Tabernacle, Branham Tabernacle, Jeffersonville, IN, 56 min

1 ... the Lord. And we are certainly sorry that we don't have seats to accommodate the people, and to those who are--are turned away to the outside. I just heard a few moments ago where we could've got a theater in New Albany, that would've perhaps taken care of about three thousand people. But we just was just... The revival was for just the little group here at the church. And--and we are just a little homecoming time. And we are very happy to see you all in.

If I'm not mistaken, I see my Georgia brethren here, Brother, can't call your name just then; Palmer, from Macon, Georgia. We're glad to have you here, Brother Palmer. Brother Creech, here at the front, we're glad to see you.

3 And I know that somewhere in the building is Doctor Lee Vayle, one of the sponsors of the--of the meeting at Lima, Ohio, where at the... He's the pastor of the First Baptist church, and a--a personal friend of mine. He was up home today, and has come to visit with us through the meeting. We probably, one of the nights, we'll have him to get up and say something. I tried to get him to take my place tonight to speak, and he refused it. So we hope, maybe, that maybe tomorrow night, or sometime, Brother Vayle or some of the--will be able to say a word or two, of concerning maybe the meeting or something up there, whatever the Lord puts on his heart.

There's others here that I wish I could just take the time to recognize them all, but we're happy for you to be here. I see one little fellow back there, who is a group of ministers that come, that were visiting with me this afternoon from over in Arkansas and also from Missouri.

5 And now, tonight we want to redeem the time, 'cause each night we're going to try to be finished by nine o'clock, if possible. Tonight is Communion night, so it'll be just a little later tonight than usual.

Tomorrow night, the Lord willing, I want to preach on: "Be Ye Therefore Perfect" and "The Perfect Sacrifice," tomorrow night. And then, that's Good Friday. And then on Saturday night, it's "The Entombment," if the Lord willing.

Sunday morning, Sunrise service at six o'clock, and at ten o'clock, a baptismal service, and ten-thirty, the Sunday school lesson, of the resurrection... And Sunday night, a regular healing service like we have out in the--in the evangelistic field...

So now we are trusting that you will get the sinner friends, and so forth, and come, be with us, and help us in this meeting this coming... continuation of this meeting, rather.

11 I got a new Bible tonight, was give to me by some--a Dunkard brother. And it's kind of a big thing. It's the first time I've ever preached out of it. It's a little awkward to me.

Now, I know that we have met for one purpose; that is, to--to further the cause of Christ, and to find peace in our souls, and to make us better men and women, better servants of the Lord. And if we've come for any other idea, why, then we will not be blessed of the Lord. We've come for help. We've come, looking to God. And this is the house of correction, where God gives us of His blessings, and corrects us from the wrong.

13 Now, just before we open the Word, or--or ask the Holy Spirit to help us, let us bow our head.

Blessed heavenly Father, into Thy Divine Presence we present ourselves now as listeners to the Gospel; and as speakers of the Word, circumcise lips that speak, and ears that hear, and hearts that receive. And may the Holy Spirit divide to us tonight, and impart the Truths of God's Eternal grace to every one of us; that, when we leave this building tonight, we'll say like those who coming from Emmaus, "Did not our hearts burn within us, because He talked to us along the road?" For we ask it in Jesus' Name. Amen.

15 Over in the Book of St. Matthew's Gospel and the 26th chapter, the 27th and 28th verse, for a text I wish to read.

And he took the cup, and when he had gave thanks, and he gave it to them, and said, Drink ye all of it;

For this is my blood of the new testament, which is shed for many for the remission of sin.

But I say unto you, I will not drink henceforth of the fruit of the vine, until the day when I drink it anew with you in my Father's kingdom.

And now we're going to speak on "The Communion." And this is the original communion night.

17 And communion was held first way down in Egypt, the first of the communion, which was the--the passover lamb that was slain, which was the type of Christ. And many of us are familiar with that blessed old story of how that they who took the communion down there, walked through the wilderness for forty years. And when they come out, there wasn't a feeble one among them. And their--even their clothes was not even threadbare; for forty years God had kept them.

What a blessed assurance it is to us tonight; if that be the type, then Christ is the Antitype. And how that God delivered the children...

19 And, in the taking of the communion, was the difference between life and death. Those who were on the inside under the shed blood took the communion. No one could take the communion outside being under the shed blood. The blood of the lamb was shed first, and then was put on the lintel and the doorpost. The lintel is the cross timber. And on the doorpost... And then the lamb was roasted, and was--and--and was eaten with bitter herbs. And they girded themselves. After the blood was shed, and they had passed under the shed blood, they were girded and ready for the march.

And now, it's a very beautiful type tonight of people who take communion is not to be associated or affiliated with things of the world any more. They must come under the Blood first and be cleansed from all sin (which is unbelief), and then be shod with the preparation of the Gospel, having on the whole armor of God, ready for the summons at any time.

21 And it was the--the sign that the death angel could not go beneath that blood. The death angel had to rise and go over the blood. And there's where the poet got the inspiration, saying, "When I see the Blood, I'll pass over you."

It was near the hour of deliverance when they accepted the communion, the--the roasted lamb and the--the herbs that they taken before leaving.

23 Now, in the Antitype that we're to speak on, it was many years ago tonight, that Jesus taken what we know as the Lord's supper, the communion. And there's something about it, that He was going to talk to His disciples. And just before going away, He wanted to talk it over with them. And it's a... They had a room prepared. It was a time of fellowship. And the communion does mean a fellowship.

Many of the churches have closed communion; that is, just to their own church when they have their communion. But here we are not a denomination. We have a open communion for all, for we believe that every believer has a right to the table of the Lord and to fellowship around the good things of God with every believer, regardless of creed, color, or whatever he may be, that all have been made drink of the selfsame blessing: Christ.

25 Now, this great hour had approached our Lord; one of the most trying times of all of His earthly journey was just at hand: testing time. Jesus had to go through testings, just as we go through testings. And the Bible said that every son that cometh to God, must first be tested, trained, corrected.

Now, many people, it is a showdown when the testing time comes. It's a time of a proving place. And the Bible said if we cannot stand the testing, then we become illegitimate children; we are professing God to be our Father, and then He is not our Father. For if we have correctly, and with all of our heart, received the Lord Jesus as our personal Saviour, there is nothing in this earth or in all dark eternity can--can ever separate us from the love of God that's in Christ Jesus.

27 I'm astounded in this day, and have always been, when people profess to be Christians, and the first little trial comes on, they fall by the wayside. It goes to show that it was an intellectual conception of Christ. That's the reason so many doesn't hold out today, is because it's an intellectual conception. Intellectually you could believe it, but it goes further than that. To accept Christ, is to accept the Person of Christ.

28 Many of us accept religion of Christianity upon the learning of creeds. Other accept Christianity upon doctrines of baptism. Others believe that they are Christians because of some emotion that they have exercised, such as shouting, or dancing in the Spirit, or speaking with tongues, or having some marvelous gift to present. All those things are good in their place. But to accept Christ is to accept the Person of Christ, it's then these other things just automatically fall in line.

29 Now, if God did not spare His Own Son from the cruel testing, then He will not spare you or I from the cruel testing. And Jesus was here confronting the greatest test that He had ever had. Gethsemane laid just before Him, where that once and final all-sufficient test must come, when the burdens of the entire world laid upon His blessed shoulders. There was no one in all heavens or earth could ever stood it but Him. And to know that all of the sins, of past sins, and present sins, and future sins, rested upon this decision. And it was one of the most greatest victories that Christ ever won or proved His great Messiahship, as when He said to God, "Not My will; Thine be done." That was the greatest victory He had ever won. All the demons of torment was around to tempt Him and try Him.

And when we get right with God, when our hearts become pure and the Holy Spirit has taken Its place in our heart, it's the most glorious thing to have testing. The Bible tells us that our testings and trials are more precious to us than silver and gold of this world. So we are--should be thankful.

32 I do not wish to bring my ownself into some experience. But just as it comes on my mind, I remember the great and final test that I had of my Christian experience. It was yonder in the hospital out here on Spring Hill when my wife was laying in the morgue down here, a corpse, and she had just moved out of this life to be with God. And the testings and trials was on, not just someone saying, "Billy, you're a holy-roller." That wasn't much testing. And these other little trials and so forth of criticism from the men that I work with, it wasn't much testing. But my great hour of testing come when the Doctor Adair (that I rehearsed it to him yesterday in the hospital when we set together), and when he come down the hall to meet me and took me by the hand and said, "Billy, your baby is dying, and there's not a chance for it to live. It's got tubercular meningitis." I said, "Surely not, Doctor." And its mother laying, a corpse.

33 And I'd go in. He said, "Just come with me." And we went to the laboratory, and there he picked up a little glass tube and he shook it. And there seemed to be a streak in it. He said, "That is the meningitis germ and it's in the baby. We drew this from the spine to release the spasm." And he said, "In this we find that it's tubucular meningitis." Said, "It nursed it from its mother." And said, "If that baby should live, it would be crippled, afflicted." But he said, "By the mercies of God, the baby is going to be with its mother."

I said, "Doctor, I want to see the baby."

He said, "You can't do it, Billy, because of Billy Paul, your boy." Said, "You would pack the germ back to him."

35 And after trying to encourage me the best that he knew how, when he left the building, I slipped around and went down into the basement. And when I got there, the hospital at that time wasn't fixed as it is now, and the window was up and the screen was out, and some flies had got into the little fellow's eyes. And I shooed the flies away and looked down at her little body, all drawed, and her little legs moving back and forth. And I said to her, "Sharry, honey, do you know daddy?"

And it seemed like that she was trying to wave her little hand to me: about eight or nine months old. And I looked at her. And she was suffering so hard, a little innocent baby, until one of her little baby-blue eyes crossed. So much pain, oh, I would've took it at any time in her stead.

37 And I knelt down on my knees with the doors closed, and I said, "O God, Father, there lays my wife, the baby's mother laying yonder in the undertaker's morgue. There's Billy Paul on the bed, sick. And here's my baby, dying. You surely, Lord, won't take her. I love her. And she resembles her mother. I want to raise her. Won't You please, O God, spare my baby's life?"

And as I looked up... And as you all know, I've always been subject to visions. It seemed like a black sheet begin to unfold, coming down, as if God took my prayer and throwed it right back in my face. And I said, "What have I done, God? Have I transgressed Your laws, that I should have this punishment? If it is, You just reveal it, and I'll repent. I'll do anything, but don't take my baby." And I seen she was going anyhow. I raised up.

39 And then the tempter came to me. There was the one time in all my life that I can call, was the crucial moment, my Gethsemane. When I was just barely holding to the bed, the devil said, "There you are. That's the reward for trying to serve Him. You mean that He'll take that young twenty-two-year-old mother, and lay her yonder as a corpse in the morgue, and will take the precious baby, your own flesh and blood, and slam your prayer right in your face? And then you mean to say that you'll serve Him?"

I was standing between opinions. It had to be decided. Then I put my hand over on her little head; I said, "The Lord gave, and the Lord takes away; blessed be the Name of the Lord." I felt relief.

I said, "Sharry, honey, daddy cannot go where you are now, but daddy can come someday. I'll lay you on the arm of mother and bury you, but daddy will see you again someday."

42 Mr. Isler, who's probably sitting present now (I can't see through the crowd.), the ex-state senator here of Indiana. I was going up the highway. Mr. Isler, I guess you can well remember it.

I had my hands behind me, going up to the graveyard right after the flood, weeping. I used to go up there in the evening. An old turtledove would set over in the tree and would sing to me. It seemed like down through the breezes of those pines and trees, seemed like the song would whisper through it, saying:

There's a Land beyond the river,

That we call the sweet forever,

We only reach that shore by faith decree;

One by one we gain the portal,

There to dwell with the immortal,

Someday they'll ring those golden bells for you and me.

44 Mr. Isler, driving his old truck, jumped out and put his arm around me. He said, "I've heard you preaching on the street corner, Billy; I've seen you standing in the Tabernacle; I've heard you at the hymn singing's, how you exalted Christ, what you said He was." Said, "Now He has taken your father, your brother, your wife, and your baby." Said, "Now what does He mean to you?"

I said, "Mr. Isler, if He would send me to the regions of the lost, I'd still love Him. For one day down yonder in an old coal shed, something happened down here in my heart that there is nothing that can rub it out. It was nothing that I did. It was God's eternal grace that held me in the hour of great decision."

46 And when our blessed Lord in the Gethsemane, when going there, when He was re--to be rejected at Jerusalem, and the council was going to take His life... When the Eternal destination of every soul that ever was or would be on the earth rested upon His decision... Oh, how little mine was, comparison to that. How little yours was, in comparison to that. Such a pity that we can't stand these little things.

But in that great crucial hour until He suffered knowing all things, until the water and Blood separated in His body, and great drops of sweat-like Blood dropped from His brow... He died more death in Gethsemane than He did on the cross.

He was just at the event of this, just before the great battle was to start, and He took the communion. He brought His disciples together to talk over things with them.

And that's the way He does you and I just before the great battle of life starts, before the great battle of right and wrong begins to battle within us, God brings us to a Gethsemane. He brings us to the communion and He talks it all over with us.

51 Way out in Phoenix, Arizona, there used to be a little trio that used to sing for me, "I would like to talk it over with Jesus. I'd like to say, 'Jesus, You loved me when my path got so narrow. When it was so dim that I could see no farther, You loved me when it was dim.'" And the little song goes on to say that, "I'd like to talk it over."

And it's a good thing that men and women of this earth stop in life's long travel and talk it over with Jesus, have communion with Him in a fellowship. Then the battle begins of the testing and the trying. "Every son that cometh to God must be tested."

53 Now, the communion is not err. It's not given for the purpose that many people think it is. It's taught--taught by certain denomination of church, that communion is called the last rites, that it pertains to salvation. Communion does not pertain to salvation. Communion does not give you salvation. Whether you take it in your death, or--or what, it does not have nothing to do with your salvation.

It is a commemoration. Jesus said in the Gospel; He said, "This do in remembrance of Me." Not it leaning or pointing to salvation, but it's in commemoration of a finished work that's been done in you by the Holy Spirit. It's a commemoration.

55 Now, there's many that take the communion, is not saved. Many eat the paschal lamb and perished in the wilderness. And many take the communion today that will never see God.

But you cannot be a partaker of His salvation and not see Him, because salvation is a gift of God. And communion is commemoration of the great all-sufficient Sacrifice that was made for that salvation. It's to let people see that we believe in the death, burial, and resurrection of the Lord Jesus Christ. It represents a finished work.

57 Salvation once was not completed in the offering of the goat, the sheep, the heifer in the Old Testament, because the Old Testament blood could not atone for sin. It could only cover sin. It was a pointing to a time when it would be completed. Tomorrow night we're to get right in on that. But it was only a type.

But when Jesus came and His Blood was shed at Calvary, it was a complete divorcing of sin. It taken sin away. It's the only means of salvation. There is no church-joining, no letters of fellowship; there is no ritual baptisms; there's no communion, or nothing in the ritual, or any article that's been left of God, as articles pertaining to salvation; it's all in commemoration of a finished work.

59 Water baptism does not save you, as much as people sometimes think it does. Water baptism is a commemoration of the death, burial, and resurrection of the Lord. It does not save you.

Communion is in commemoration of His great agony, and His going out, and His broken body, and His Blood that was shed. It is not the literal Blood; it is not the literal body; but it's in commemoration of His literal body and of His precious Blood. And we take this as a order, and Jesus commanded us to do it. As long as He stays away, we are to take it.

61 We have a great, beautiful picture over in the Book of the Hebrew Letter in the 7th chapter. I would like to read just a little place in Hebrews 7 to get a context to go with this.

For this Melchisedec, King of Salem, priest of the most high God, who met Abraham returning from the slaughter of the kings, and blessed him;

To whom the patriarch Abraham gave a tenth of all; first being by interpretation the King of righteousness,

.. after that the King of Salem, which is, the King of peace;

62 Notice, we want to go back and think. Paul here is referring back to an Old Testament character. In the Book of Genesis we take up the life of Abraham from the 12th chapter of Genesis: God giving Abraham the promise, and through Abraham would come the righteous Seed. And Abraham, as believed by many to be a Jew, he was not. Abraham was a Gentile, a Chaldean from the city of Ur. And he became God's servant, not because he was different from anyone else, but because of the election of God.

63 You are not saved because you are a good person. You're saved because Christ chose you. No man seeks God; God seeks man. Jesus said, "No man can come to Me except My Father draws him first." And if we could stop just for a few moments and realize the great importance of that one thing, that it was God Who chose you, not willing that you should perish; but give to you the opportunity, and called you, and elected you to be His servant. Why, what could be more precious than that? Without you having a choice... It would be total impossible for any man to seek God; for he's by nature is a sinner; and he has nothing within him to give a desire to serve God.

64 Could you go to the pig and tell him he's wrong? He's a pig by nature. Could you tell him his diet is wrong? Certainly not. By nature he is a pig. You should tell him he would be a lamb, but he's satisfied as a pig. And a sinner is satisfied as a sinner, because his nature is a sinner.

And here it is. We are all borned in sin, shaped in iniquity, come to the world speaking lies, by nature a child of disobedience, without God, without a hope, the wrath of God abiding on us. And by the loving grace of Christ, God in His sovereign grace and His omnipotence knocks at your heart and gives you the blessed opportunity, and turned you around and sent you up the road. How could you turn that down? Changes your whole desire, turns you around, and starts you the other way. Oh, you'll be silly to the world; but you'll be blessed in the sight of God. "Blessed are they that do hunger and thirst for righteousness, for they shall be filled," said our Lord Jesus Christ. God by His amazing grace...

Notice, it was what God did, what God called. You had no will to call. You could have had no desire to call, because your nature was completely contrary to it. But God by election called you, and turned you around, and set your affections towards Christ and the things above. How could we turn it down?

68 Then God showed in Abraham what He would do for all. Not only was this blessed promise of the resurrection and Eternal Life given to Abraham, but to his seed after him, the called, the elected of God.

And we notice that Abraham out in the fields where he was sojourning... His brother, he called it, Lot; it was really his nephew, his brother's son. And the time come for the testing. And Lot weakened under the testing. He is a perfect picture of the carnal believer today. When the testings come to stay on the barren land, Abraham give him his choice. And Lot lifted up his eyes and saw the fields, the valley, and it was full of grass. It was also full of fine homes. It was full of gaiety. It was also full of sin. But Lot being of the carnal nature, loving this present world more than the things to come, chose rather to live luxurious in this life than to have Life hereafter.

Abraham, a perfect type of the true believer who's been washed in the Blood of the Lamb, whose affections was set on things above said, "I'll take the way with the Lord's despised few. Regardless if it cost my popularity, whatever it cost, I'll take the way with the Lord's few." And he chose to stay in the land where God placed him, under the testing time.

71 I wonder tonight if I'm speaking to people who once made a start to go through with God, and when the testing time come you chose rather to go back into the world and do the things of the world, or did you take the rugged old way of salvation?

Did you do like Moses when he was under testing? When he had his foot on the throne of Egypt, but he esteemed the riches of Christ greater treasures than all the riches of Egypt. He forsook Egypt, did not care how much gold, how many popular, he took God at His Word, and he forsook the things of Egypt, counting the reproach of Christ greater riches than the treasures of Egypt.

What do we do under the testing when the hard trials come? When they say because that you separate yourself from the things of the world, that you're a religious fanatic, does the strain come? It's got to come. And you've got to make the choice.

74 But I'd rather abide under the shadows of the Almighty. I had rather take my way and like Jacob have a pillow of stone. I'd rather be considered by the world a crank, than to have all the riches and blessings that this world could afford to give. 'Cause greater is the blessings of God than all the riches and gold and silver of this world.

75 Now, notice. Then when the great testings come Lot went down into sin. Remember, he went from the mountain down into the plain. He backslid, like the... A perfect representative of carnal Christianity today, so-called, choosing rather to take the road of ease, the flowery bed of ease, than to stand true in the time of trial. And he finally got in trouble. And you will too. When you choose that feather bed of ease, remember you are going to get in trouble, something. "Your sins will find you out." And God will catch up with you someday.

77 And one day the king, the Gentile kings of the great regions away came in and took Lot and his children, his wife, and all that he had, and escaped with them.

And someday, my frail friend, if you don't stay under the Blood, the kingdoms of Satan will overtake you and carry you away if you don't stay under the Blood.

79 And Abraham, a type of the just, he was so concerned about his nephew, a representative of the real true Christian that's tested, and tried, and been proven...

Now the women had a lot to do with it. Lot's wife was carnal, very carnal. She stands today in the fields there as a pillar of salt, as a disgrace to those who pass by.

Sarah, a beautiful woman, she wanted to do what God wanted her to do. She respected her husband, as we spoke so definitely on that last evening. And she stayed with Abraham regardless of what come or went. She stayed with him because he stayed with the promise. That's the thing.

82 Then when Lot was packed away, Abraham's heart went for him. And he gathered an army of his own servants and went after his brother. And a very beautiful type, they took their swords and chopped those kings down till there was not one of them left.

And that's the type of the Gospel preacher when he sees that sin has caught his church and caught the people. He takes the blessed old Gospel, the Sword of the Spirit, and he chops it and chops it until he cuts out sin from his church if he's a true servant of God. He removes all the nonsense, the tattling, the backbiting. He moves all of the things and carnal natures of the world that's creeped into the church. If he's a true servant of God he takes the Word and chops it from one side to the other until he's cut everything out.

84 And then when he had got Lot, his backslidden brother, and the children, and he was bringing them back to reconciliation; notice, this great King come down from Jerusalem and met him: Melchisedec. What type of Man was that? He was called the King of Salem. Which, any scholar knows that Salem was Jerusalem. It was called Salem before it was called Jerusalem. Who was this Man that met him, that thought he'd taken the right step? Who was this Person that stood by him? Watch Who He is. He is the King of Jerusalem, and He is also the King of Peace: third verse.

Without father, without mother, without descent, without beginning of days, or without ending of life;...

85 Who was this great Prince that met him after the battle was over? Let's turn over to Genesis the 14th verse--the 14th chapter and the 18th verse.

And Melchizedek king of Salem brought forth bread and wine:

.. blessed it, and said, Blessed be... the most high God, preserver of heavens and earth: and blessed be Abraham who is His servant.

After the battle was over, after the victory was won, after the clearance had been made, Melchisedec met Abraham on the plains, and brought bread and wine and served it to him. And Who... No other was that than the One that met Abraham about a year later, set under the tree and talked to him. And this same Melchisedec said, "I will take no more of the fruit of the vine until I drink it new with you in My Father's Kingdom." After the battle is over, when the victory is won, then we'll take it anew in His Kingdom. When the last battle is fought, when the last sword has killed the last evil of the world, and the great Church of the living God triumphs, Christ will meet them in the air with the bread and the wine again, the communion, and for eternity in the Presence of the Father.

89 Oh, weary pilgrim tonight, come back to the Father's house. Come up out of Sodom. You've been reconciled by the Blood. And this glorious memorial night, when our great Melchisedec, Who had no beginning of days or ending of life, but is a King and a Prince forever and forever...

The Holy Spirit here tonight is a-wooing to the unsaved, now if you're without Christ tonight. And when the battle is over if you want to meet Him in peace and take the communion with Him, and you've promised that you love Him, and separate yourself from the things of the world, take the old rugged Gospel and the old fashion rugged way, and drink the cup of the bitterness of the persecution of the world. And drinking the bitter drugs of persecution of the world, it's given to us by the Bible that we'll drink the sweet wines of heaven someday, when we meet Him in peace yonder between the heavens and earth when He comes to serve the communion.

91 May our hearts think this over, "I'll drink it anew with you in My Father's Kingdom." If He should come before another Easter comes, if you should die before another Easter comes, it will not prevent that great event. For I say by the Word of the Lord, that those which are sleeping in Christ shall come forth first. And we which are alive and remain shall be caught up with them, together in the air to meet the Lord. And the great Melchisedec of heaven, the King of, not the natural Jerusalem, but the King of the heavenly Jerusalem, the New Jerusalem, will meet us and we'll be served again the wine and the bread.

Tonight we are to take the symbols of this. We are to do it till we find Him coming again. May we be found faithful as we bow our heads just a moment for a word of prayer.

93 Everyone just as quiet as possible... In this most solemn holy moment how easy is it to let these things slip. The Bible said, "Lest we should let those things slip, and neglect such a great salvation..." It's so easy to forget it. We do not come to church to be seen. We do not come to hear good singing or a good sermon. We come to church to worship, to worship God.

And each one of us, our mortal beings has got a soul that's got to meet Him someday. And on the eve of this great crucifixion day, in commemoration of His going away... Tonight, if you're not a Christian, have never accepted Christ in your life as Saviour, are you convinced enough by the preaching of the Word and is the Holy Spirit standing near you to say, "You're guilty"? Now turn and start the other way. Would you declare the same by raising up your hand, saying, "Brother Branham pray for me. I now solicit your prayers that God will be merciful to me"? Would you raise your hand while we're waiting? God bless you, sir. Someone else? God bless you. God bless you, sir. God bless you, little one. God bless you. Would someone... God bless you, lady.

You say, "Brother Branham does that mean anything to raise my hand?" Just the difference between death and life. What's any greater than life? You love--you look at nature. You love it; you hate to go away from it.

94a Just across the street here, when my brother's wife was dying one morning many years ago when poor little Ruth raised up her head and there was a robin setting in a cherry tree and she wanted to see it one more time... How she loved nature. But someday when Jesus comes, she'll hear the birds of eternity singing. The flowers immortal will be growing. There'll be no sickness, sorrow, or death, because she made her peace with God and accepted the great Christ Who died for her. With this blessed assurance Who cannot fail, the blessed Word of God Who cannot lie, promised Eternal Life to those who believed. When you raise your hand, it shows that a spirit inside of you has made a decision. God bless you, lady.

Something in you, a--a spirit... By nature your arms was made to hang down, and when you raise your hands you defy the very laws of gravitation. It has to be supernatural. It's--it's against scientific, against all scientific things for you to break the laws of gravitation. It cannot be done unless there is something supernatural. Your arms would continually hang down. But if in your heart you believe the Gospel story and have made your decision this night, that you're through with sin, and on this beautiful approach to Calvary when tomorrow at three o'clock in commemoration we celebrate the day when Jesus died for your salvation... And you think enough of it and the Holy Spirit has come and knocked at your heart and you have now accepted it...

94b You just... something in your heart says, "Raise your hand." That shows to the people and to God that you believe it and accept it. God bless you, all you little children: three or four of them here on the altar, little boys and girls about eighteen years old. They all put up their hands at one time. Jesus said, "Suffer little children to come unto me. Forbid them not, for such is the Kingdom." Is there another before we pray. God bless you, lady. That's a real... You might've done many things, lady, in life. That was real; I believe you to be an honest woman. And remember, you could not have put up your hand, sister dear, unless something inside you, something way down in you said do that. It may seem just a little foolish now to the carnal mind, but brother, on that day when the doctor walks away from the door and says, "It's finished." When he goes away from that wreck and pulls that little body of yours out, the blood's a-flowing away and your heart a-panting, "There is no need of fooling with them; they are gone." Oh, my. And frantically in one hour you'll try to repent, and God said, "In your calamities I can only laugh." But while you are staying in your right mind, while you... [Blank.spot.on.tape--Ed.]

95 Father, as we bring this message to the close, and the harvest of about fifteen people raising their hands, that's been sinners all their lives... And now by grace You have spoke to them, turn them right around and let them face Calvary, and hearing them Words come from the lips of the Son of God, "Father, forgive them; they didn't know what they were doing." But tonight they have received the Gospel. We hear Him say, a few days prior of this, "He that heareth My Words, and believeth on Him that sent Me, has Everlasting Life; and shall not come into the judgment, but's passed from death to Life." We present them to Thee tonight Lord as Thy children. May Thy Eternal blessings rest upon them in Christ's Name we pray.

May they come Sunday morning packing their clothes saying, "I desire to make a public confession to this world that I am a believer. I am now desiring to be baptized in the Name of the Lord Jesus Christ, calling upon Him to fill me with the Holy Spirit and care for me through life."

Bless these young women, these young men, the aged, the little children, and all. Care for them, Father; they are Yours. And in the fruits of this message tonight I present them to You as the attributes. And they are in Your hand as love gifts from God the Father. I pray that You will care for them through life. In Jesus' Name I pray. Amen.

98 We are very happy to have you here tonight, and we are glad that you come. And tomorrow night our message is tomorrow night on "The Perfection Of The Believer." And now, come, bring someone with you if your own church doesn't have services.

And now, we're going to have the communion. Maybe some of you... I'm just a little teeny bit late a few minutes, and we're going to dismiss those who have to go.

And those who wish to stay to take the communion and foot-washing with us... We believe in absolutely doing every article that Jesus left for us to do. And if He shall come in my generation and will let me stay in my right mind and keep His love in my heart, I'll be trying my best to do every one of them and be found faithful at the post. God bless you now.