Brat William Marrion Branham dostal toto videnie 30. októbra 1962, v utorok ráno okolo piatej hodiny vo svojom dome v Jeffersonville v Indiane. Neskôr v to ráno šiel do kancelárie Branham Tabernacle a stretol sa so svojím synom, bratom Billym Paulom Branhamom, a povedal, „Paul, včera v noci som mal videnie od Pána a chcem, aby si mi to napísal tak, ako ti to poviem, a uložil si to.“
Neskôr, 4. novembra 1962, poskytol jeho výklad v kázni „Rúhavé mená“, odseky 288–311 (SK 101-107)]
[K tomuto textu nie je k dispozícii zvukový záznam. Brat William Marrion Branham dostal toto videnie 30. októbra 1962, v utorok ráno okolo piatej hodiny vo svojom dome v Jeffersonville v Indiane. Neskôr v to ráno šiel do kancelárie Branham Tabernacle a stretol sa so svojím synom, bratom Billym Paulom Branhamom, a povedal, „Paul, včera v noci som mal videnie od Pána a chcem, aby si mi to napísal tak, ako ti to poviem, a uložil si to.“ Neskôr, 4. novembra 1962, poskytol jeho výklad v kázni „Rúhavé mená“, odseky 288–311 (SK 101-107)]
Stalo sa, keď som ležal na posteli, dnes ráno okolo piatej hodiny, že sa mi zjavilo toto videnie, ale v tejto chvíli tomu nerozumiem.
Zdalo sa mi, že som videl samého seba kázať a že som stál v slnku. Kázal som obrovskému zhromaždeniu, ktoré sedelo v zalesnenej oblasti, kde len čiastočne prenikalo svetlo slnka. V hĺbke srdca som sa radoval, bol som nadšený kvôli textu, z ktorého som kázal.
Téma mala mať dva vrcholy. Práve som pripravoval pozadie pre môj prvý vrchol, keď som zrazu zistil, že začína byť neskoro, blíži sa poludnie, a moje zhromaždenie začalo mať fyzický hlad. A začali vstávať a odchádzať s úmyslom vrátiť sa, ale podľa ich myslenia potrebovali fyzické jedlo, a niektorí boli jednoducho unavení z počúvania.
Všimol som si, že po mojej pravej strane odchádzajú nejakí mladí manželia, a zakričal som na nich, „Neodchádzajte! Lebo všetky tieto úžasné veci, ktoré som vám ukázal, vy neviete, odkiaľ pochádzajú ani kde ich môžete nájsť!“ To malo byť moje prvé vyvrcholenie. Chytil som Bibliu a zakričal som, čím som dosiahol vyvrcholenie, „Nachádzajú sa v Biblii, lebo mám poverenie kázať iba Bibliu!“ Ale to zhromaždenie išlo ďalej.
Pozrel som smerom k cirkvi v lese a nikto tam nebol. Potom som sa otočil a povedal, že to bol prvý vrchol, ale v srdci som vedel, že sa vrátia na večerné zhromaždenie, a všetko, čo budem musieť urobiť, bude len trochu pripraviť pozadie pomocou môjho ranného zhromaždenia, a potom by som mohol dosiahnuť ten veľký vrchol na večernom zhromaždení. A moje srdce bolo tak nadšené, keď som sa otočil od svojej lesnej katedrály, aby som počkal, až sa začne tá večerná služba.
Brat William Marrion Branham
[There is no audio for this text. Brother William Marrion Branham received this vision on October 30, 1962, Tuesday morning about five o’clock at his home in Jeffersonville, Indiana. Later that morning he went to the Branham Tabernacle office and met with his son, Brother Billy Paul Branham, and said, “Paul, I had a vision from the Lord last night, and I want you to type it out for me like I am going to tell you, and file this away.” He later gave the interpretation of it, November 4, 1962, on Blasphemous Names, paragraphs 288-311—Ed.]
It came to pass while I lay on my bed, this morning about five o’clock a.m., that this vision appeared to me, but I do not understand at this time.
It seemed to me that I saw myself preaching, and that I was standing in the sun. I was preaching to a huge congregation which was seated in a wooded area where just portions of the sun was coming through. I was rejoicing deep in my heart, all thrilled, because of the text that I was preaching from.
The subject would have two climaxes. I was laying a background for my first climax, when all of a sudden I noticed that it was getting late, near the noon hour, and my congregation began to get physically hungry. And they started getting up and walking out, with the intention of returning, but they must have physical food according to their thinking, and some were just getting tired of listening.
I noticed to my right side some young married people were leaving, and I screamed out to them, “Don’t go! For all these wonderful things that I have showed you, you don’t know where they have come from or where you can find them!” Then that was to be my first climax. I grabbed my Bible and screamed, making the climax, “They are found in the Bible, for I am commissioned to preach only the Bible!” But the congregation walked on.
I looked towards the forest church, and no one was there. Then I turned, and I said that was the first climax, but in my heart I knew that they would be back for the evening service, and all I would have to do would be lay a little background of my morning service, then I could reach that great climax for the evening service. And my heart was so thrilled, as I turned from my forest cathedral, to wait for the evening service to begin.
Brother William Marrion Branham
[K tomuto textu nie je k dispozícii zvukový záznam. Brat William Marrion Branham dostal toto videnie 30. októbra 1962, v utorok ráno okolo piatej hodiny vo svojom dome v Jeffersonville v Indiane. Neskôr v to ráno šiel do kancelárie Branham Tabernacle a stretol sa so svojím synom, bratom Billym Paulom Branhamom, a povedal, „Paul, včera v noci som mal videnie od Pána a chcem, aby si mi to napísal tak, ako ti to poviem, a uložil si to.“ Neskôr, 4. novembra 1962, poskytol jeho výklad v kázni „Rúhavé mená“, odseky 288–311 (SK 101-107)]
Stalo sa, keď som ležal na posteli, dnes ráno okolo piatej hodiny, že sa mi zjavilo toto videnie, ale v tejto chvíli tomu nerozumiem.
Zdalo sa mi, že som videl samého seba kázať a že som stál v slnku. Kázal som obrovskému zhromaždeniu, ktoré sedelo v zalesnenej oblasti, kde len čiastočne prenikalo svetlo slnka. V hĺbke srdca som sa radoval, bol som nadšený kvôli textu, z ktorého som kázal.
Téma mala mať dva vrcholy. Práve som pripravoval pozadie pre môj prvý vrchol, keď som zrazu zistil, že začína byť neskoro, blíži sa poludnie, a moje zhromaždenie začalo mať fyzický hlad. A začali vstávať a odchádzať s úmyslom vrátiť sa, ale podľa ich myslenia potrebovali fyzické jedlo, a niektorí boli jednoducho unavení z počúvania.
Všimol som si, že po mojej pravej strane odchádzajú nejakí mladí manželia, a zakričal som na nich, „Neodchádzajte! Lebo všetky tieto úžasné veci, ktoré som vám ukázal, vy neviete, odkiaľ pochádzajú ani kde ich môžete nájsť!“ To malo byť moje prvé vyvrcholenie. Chytil som Bibliu a zakričal som, čím som dosiahol vyvrcholenie, „Nachádzajú sa v Biblii, lebo mám poverenie kázať iba Bibliu!“ Ale to zhromaždenie išlo ďalej.
Pozrel som smerom k cirkvi v lese a nikto tam nebol. Potom som sa otočil a povedal, že to bol prvý vrchol, ale v srdci som vedel, že sa vrátia na večerné zhromaždenie, a všetko, čo budem musieť urobiť, bude len trochu pripraviť pozadie pomocou môjho ranného zhromaždenia, a potom by som mohol dosiahnuť ten veľký vrchol na večernom zhromaždení. A moje srdce bolo tak nadšené, keď som sa otočil od svojej lesnej katedrály, aby som počkal, až sa začne tá večerná služba.
Brat William Marrion Branham
[There is no audio for this text. Brother William Marrion Branham received this vision on October 30, 1962, Tuesday morning about five o’clock at his home in Jeffersonville, Indiana. Later that morning he went to the Branham Tabernacle office and met with his son, Brother Billy Paul Branham, and said, “Paul, I had a vision from the Lord last night, and I want you to type it out for me like I am going to tell you, and file this away.” He later gave the interpretation of it, November 4, 1962, on Blasphemous Names, paragraphs 288-311—Ed.]
It came to pass while I lay on my bed, this morning about five o’clock a.m., that this vision appeared to me, but I do not understand at this time.
It seemed to me that I saw myself preaching, and that I was standing in the sun. I was preaching to a huge congregation which was seated in a wooded area where just portions of the sun was coming through. I was rejoicing deep in my heart, all thrilled, because of the text that I was preaching from.
The subject would have two climaxes. I was laying a background for my first climax, when all of a sudden I noticed that it was getting late, near the noon hour, and my congregation began to get physically hungry. And they started getting up and walking out, with the intention of returning, but they must have physical food according to their thinking, and some were just getting tired of listening.
I noticed to my right side some young married people were leaving, and I screamed out to them, “Don’t go! For all these wonderful things that I have showed you, you don’t know where they have come from or where you can find them!” Then that was to be my first climax. I grabbed my Bible and screamed, making the climax, “They are found in the Bible, for I am commissioned to preach only the Bible!” But the congregation walked on.
I looked towards the forest church, and no one was there. Then I turned, and I said that was the first climax, but in my heart I knew that they would be back for the evening service, and all I would have to do would be lay a little background of my morning service, then I could reach that great climax for the evening service. And my heart was so thrilled, as I turned from my forest cathedral, to wait for the evening service to begin.
Brother William Marrion Branham