114. Viem o zvláštnej rieke (E)


EViem o zvláštnej rieke, jej H7nádherný Eprúd tak tichúčko zvlažuje H7kraj, v jej Eblízkosti pútE7nik smie odApočiEnúť, jej okolie H7mení sa v Eraj.

Refr.: Ach, priateľ môj, prosím ťa, H7poď, poď do svätých vnoriť sa Evôd! Či počuješ E7šumieť Amohutný Eprúd? Poď, nájdeš H7v ňom radosť, Ekľud!

Kde mohutnej rieky tej šumenie znie, tam zavládne pokoj a jas, tam srdce je z otroctva vyprostené a blažený prežíva čas.

Tá rieka tak mnohým zrak navrátila, i zblúdilých priviedla späť a koľké už choroby vyliečila, aj najtmavší obmyje hriech.

Tá nádherná rieka je Slovo, čo dal Boh prorokom o spasení, Krv, ktorá raz vytiekla z Kristových rán, v Nej čistý si, uzdravený.

Kto smädný si, napi sa, koľko len chceš! Tak hovoria Nevesta, Duch! A umy sa v prúde tom, iba tak smieš raz v nebesiach odpočinúť.