216. Zostúpil z chvály (D)


DZostúpil z AchváDly, večne živý Gpríbeh, Sám Boh, ASpasiteľ môj, volal sa GJeDžiš. Zrodený v AjasliaDch, Svojim vlastným Gcudzí, emuž boleDstí i sĺz, smrAteľných Dmúk.

Refr.: DJak Ho milujem, jak Ho veAlebím. Slnka svit, dych môj, nad všetko DOn. D7Veľký Stvogriteľ je môj SpaDsiteľ a Božia Aplnosť prebýva v DŇom.

Čo za poníženie, nesúc nám zmierenie, keď v noci smrti už nemal nádeje nik. Nežne, láskavo zložil Slávu nabok, tak znížil sa, 'by zdvihol k Sebe ma.

Telom, Krvou On stal sa bez váhania pre mňa, podobu ľudskú vzal, 'by zjavil skrytý plán. Ó, slávne Tajomstvo, tá Obeť z Golgoty, však teraz viem, že to bol veľký „JA SOM“.