#117 Poďte ku Mne všetci

 Inspiro, Rodinný oltár 2   17. mája 2022   admin


Poďte ku mne všetci, ktorí pracujete a ste obtiažení, a ja vám dám odpočinutie. Vezmite moje jarmo na seba a učte sa odo mňa, lebo som tichý a pokorný srdcom, a najdete odpočinutie svojim dušiam; lebo moje jarmo je užitočné a moje bremeno ľahké. (Matúš 11:28-30)

Mnohokrát si ľudia myslia, že keď sa služba kazateľa stane nadprirodzenou, tak si myslia, že tá osoba by mala nosiť rúcho, oblečenie a taký štýl „nedotýkajte sa ma“, no viete. Keď sa niekto takto správa, snažia sa byť niečím, čím nie sú. Boh používa človeka, jednoducho obyčajného človeka. Keď vidíte takú osobu, pre mňa je to nadutec (Vidíte?), niekto, kto sa snaží byť niečím, čím nie je, „Som viac svätý, než ste vy, nedotýkajte sa ma.“ Ó, Boh nemôže použiť niečo také, viete to.

Poviem túto jednu vec: jedno z najmilších starých sŕdc, s ktorým som si potriasol ruku, bilo pod starou modrou zaplátanou košeľou (Je to tak.), úprimný pár oceľovo zelených očí sa vám pozerá do tváre a hovorí, „Kazateľu, ja tomu verím.“ Brat, môžeš na to spoľahnúť. Poznačte si to. Mozoľnatý z držadiel od pluhu alebo niečoho, tak je to. Nemusíte mať na sebe smoking a golier, aby ste boli bohabojní kresťania. Nie. To nie je v tom, ako si oblečený, ale čím si vo vnútri, to je to, čo ťa tvorí, nie to, aký si chytrý, ale akým si vo vnútri. Čo sa nás týka, nikto z nás nie je dobrý. Ak je niečo dobré v nás, „Je len jeden dobrý, a to je Boh,“ povedal Kristus. Ale rád by som išiel na zhromaždenie so svedectvami. Len si sadnúť a počúvať, ako apoštoli svedčia. Ó, vždy som tak rozmýšľal, že by som to rád urobil. No vždy som si tak myslel, že by som rád počul Ježiša, keď vystrel Svoje láskyplné ramená a povedal, „Poďte ku Mne všetci, ktorí pracujete a ste obťažení, a Ja vám dám odpočinutie.“ No, viete, oni tvrdia, že ak bol vypovedaný hlas (vy o tom viete viacej než ja), ten hlas nikdy nezomiera. On stále žije. Ako prvok rádium ide ďalej a ďalej a ďalej ako kamienok, keď je hodený na hladinu. Tie malé vlnky sa nesú ďalej a ďalej na míle, vibrujú, až ich už nemôžete prirodzeným okom vidieť. Ale ony sa nesú ďalej a ďalej a ďalej. A keď hovoríte, tam o tom svedčí elektronika a rádio, tie vzduchové vlny, a tým to ide ďalej. To nikdy nezomiera. Myslel som si, že by som chcel žiť dovtedy, keď veda možno bude schopná zachytiť Jeho hlas. Oni tvrdia, že jedného dňa, keď to pôjde dopredu, budú schopní zachytiť Jeho doslovný hlas, keď povedal, „Poďte ku Mne všetci, ktorí pracujete a ste obťažení, a Ja vám dám odpočinutie.“ No, ja sa možno toho dňa nedožijem. Úprimne povedané, nemyslím si, že svet bude tak dlho stáť. Sme tak blízko času konca. Ale chcel by som byť s vami a na chvíľu vám o týchto veciach kázať. Len som chcel naše malé posolstvá predstaviť ako takú jednoduchú drámu, lebo som unavený. A potom to lepšie porozumiete. Ale ja možno nebudem žiť, aby som to počul, ale je jedna vec, ktorú chcem počuť, a verím, že ju budem počuť. „Dobre si to vykonal, Môj dobrý a verný sluha. Vojdi do radosti Pánovej.“ To je to, čo očakávam, že budem raz počuť. Som si istý, že On ma nesklame.

W. M. Branham, To som Ja, 61-0517