Lebo jako posväcujúci, tak i posväcovaní, všetci sú z jedného, pre ktorú príčinu nehanbí sa volať ich bratmi, keď hovorí: Zvestovať budem tvoje meno svojim bratom, prostred shromaždenia ti budem spievať chvály. A zase: Ja sa budem nadejať na neho. A zase: Hľa, ja a deti, ktoré mi dal Boh. Tedy keď deti stali sa účastnými tela a krvi, tak aj on podobným spôsobom stal sa účastným toho istého, aby smrťou zahladil toho, ktorý má vládu smrti, to jest diabla, a vyprostil ich, všetkých, ktorí bázňou smrti po celý čas žitia boli držaní v rabstve. Lebo, tak sa nazdám, nezaujíma sa anjelov, ale sa zaujíma semena Abrahámovho, pre čo bol podlžný byť vo všetkom pripodobnený bratom, aby bol milosrdným a verným veľkňazom čo do vecí u Boha, aby smieril hriechy ľudu. Lebo tým, že sám trpel, keď bol pokúšaný, môže spomáhať pokúšaným. (Hebrejom 2:11-18)
Či nemôžete vidieť skutočné znamenie? To je Jehova, ktorý sa stal jedným z nás: Jehova Boh na zemi ako utečenec, pútnik v krajine, ktorú stvoril: odmietnutý a odstrčený, vysmiaty a zosmiešnený; Kameň potknutia pre neveriaceho, Skala pohoršenia; diabol pre náboženský svet, ale večné znamenie pre veriaceho, „Boh s nami,“ super-znamenie. Vidíte to? Boh sa zamanifestoval, Boh sa predstavil svetu ako utečenec; mohol prísť nejakým iným spôsobom, ale zvolil si prísť týmto spôsobom. Počúvajte toto. Neprehliadnite to. Myslím, že Boh mal vo Svojej mysli, že by to pre ľudskú bytosť bolo príťažlivé. Pre veriaceho to je. Je to príťažlivé, keď sa náš Boh stáva jedným z nás; ale pre tých odmeraných, bezbožných, to je Kameňom potknutia. „Dám vám znamenie, panna počne. Emanuel bude s vami.“ Boh si myslel, že to bude príťažlivé pre ľudskú rasu, že náš Boh sa stane jedným z nás, že premení Samého Seba a stane sa prachom, že sa stane našou rasou, ľudským druhom, Stvoriteľ, ktorý stvoril všetky veci. A znova to vyplnilo proroctvo. Proroci to videli. A ďalšia vec, Slovo sa stalo prachom, telom, a prebývalo medzi nami. Jehova, Slovo sa stalo človekom, stalo sa prachom a prebývalo s nami. Večne trvajúce znamenie nikdy neskončí. Ó, keď na to pomyslíme, večné znamenie, super-znamenie všetkých znamení: Boh, ktorý sa stáva jedným z nás.
Vidíte, v Božích zákonoch vykúpenia, ako to bolo s Boázom a Naomi, musel to byť blízky príbuzný. A ten jediný spôsob, ako človek mohol byť vykúpený, Boh sa musel stať príbuzným, blízkym. Chcem, aby ste to videli. On sa nikdy nestal príbuzným s bohatými a mocnými, ale On sa narodil v stajni, zabalený v plienkach: nie dospelému, ale dieťaťu. On bol Bohom nad stvorením. On si to tak vybral urobiť. Neprišiel ako plne dospelý človek, prišiel tak, aby mohol zakúsiť cítenie malých bábätiek. Prišiel, aby mohol prejsť cez pokušenia dospievajúceho. Prišiel, aby mohol prejsť cez nástrahy a pasce diabla, ako človek, a vytvoriť cestu pre ľudí zo všetkých vekov, zo všetkých vekov a zo všetkých tried: chudobných, bohatých, všetkých. Stal sa chudobným, aby sme sa my skrze Jeho chudobu stali bohatými a dedičmi s Ním v Kráľovstve. Bude dané znamenie, premení Samého Seba, učiní Samého Seba niečím odlišným od toho, čím bol: teraz super-znamenie, plače ako bábätko, hrá sa ako chlapec, drie ako človek, ale to bol Boh, ktorý žil vo všetkých štádiách života, ako žijeme my.
W. M. Branham, Super-znamenie, 59-1227M