Keby som povedal: Budem tak rozprávať, hľa, zaprel by som pokolenie tvojich synov. A zase, keď som to chcel vystihnúť rozumom, videlo sa mi to trudným. Až keď som vošiel so svätýň silného Boha, vtedy som porozumel, aký bude ich koniec. Áno, postavil si ich na klzkých miestach, a spôsobíš to, aby sa zrútili na hromadu. Ako bývajú razom obrátení na púšť! Miznú a hynú od hrôz. Ako snom, keď sa niekto prebudí, tak ty, ó, Pane, keď sa zobudíš, pohŕdneš ich obrazom. Keď sa preto rozhorčovalo moje srdce, a bodalo ma v ľadvinách. (Žalm 73:15-21)Spomínam si, keď som bol chlapec, mali sme raz jedného starého koňa, ktorý celý čas preskakoval ohradu. A predpokladám, že mnohí z vás ľudí v mojom veku si pamätáte na tie časy koní, keď sa jazdilo na bričkách. Prešiel som veľakrát jazdiac na koni dole tu touto ulicou, otriasajúc sa na bričke. Mám štyridsaťpäť rokov. Spomínam si na toho starého koňa, dávali sme mu chomút, jarmo na krk, ako by ste dali krave, aby nemohla preskočiť ohradu. Lenže on aj tak preskakoval. A on ťahal za ten chomút a obtočil ho okolo seba, a tak ďalej, tak, aby sa dostal za ohradu. Jedného dňa sa stalo, bol som zvedavý, čo tak tohto starého chlapíka priťahovalo. A tam dolu bola veľká prepadová jama. No, on stál v ďateline, ó, vo vysokej ďateline, lenže tam v tej jame bolo pár listov ovocných stromov. A on ten plot preskočil a skočil do tej prepadovej jamy, kde bol ostnatý drôt a sklo a všetok možný odpad, a skočil tam kvôli pár hltom týchto ovocných listov. A my sme museli vziať ďalšie kone a vytiahnuť ho z tej jamy von. Ako tam skočil, ostal tam visieť. A keď odtiaľ vyšiel, celý sa triasol a krvácal, takto na tom bol, len kvôli jednému hltu alebo dvom listom ovocného stromu, pričom stál takmer po kolená v ďateline. Často myslím na tento obraz. „Cesta hriešnika je tvrdá.“ On jednoducho neostal pokojne stáť tam, kde jedol a mal úžasný čas, on musel preskočiť tú ohradu a dotĺcť sa a takto sa porezať len preto, aby dostal za hlt z nejakej inej trávy. No, to je presne spôsob, akým dnes ľudia konajú, že preskakujú ohradu na Božom pasienku. Neveríte to? Vychádzajú, dnes odchádzajú; potom prichádzajú; majú dobrý čas na zhromaždení; a potom zajtra všetko predajú kvôli niečomu takémuto. To to robí tvrdým.
W. M. Branham, Invázia Spojených štátov, 54-0509