Jozue tu, to je kniha; Je to vlastne kniha vykúpenia Starého Zákona. Jozue ... Budeme to musieť jasne zobrať pod úvahu, že je to tak, kniha vykúpenia. Pretože to je ... Vykúpenie má dve časti. Kdekoľvek sa deje vykúpenie ono má dve časti. To je „vyjdenie" a „vojdenie". Teda sú potrebné dve časti aby sa odohralo vykúpenie, „vyjdenie" a „vojdenie".
Mojžiš reprezentoval zákon, ktorý ich vyviedol z Egypta, zatiaľčo Jozua predstavoval milosť, a tá ich voviedla do zasľúbenej zeme. Inak povedané, zákon a milosť sú dva rozdielne aspekty Božieho prikázania. A tak, zákon ich vyviedol von, Mojžiš a Jozua ich voviedol dovnútra.
To tiež znázorňuje niečo pre náš deň. To znázorňuje, keď oni boli na ceste, vychádzali z Egypta a išli do zasľúbenej zeme, tak aj my vychádzame zo sveta, z Egypta, z chaosu a ideme cestou do zasľúbenej zeme. "V dome môjho Otca je mnoho príbytkov. Keby nebolo tak, povedal by som vám to." Ján 14. Vychádzanie von a vchádzanie dovnútra.
Je to zákon, ktorý nám dáva poznávať, že sme zlí, ale to je milosť, ktorá nám odpúšťa. V zákone nieto nádej na vykúpenie, pretože to ... A aby to bolo dokončené ... V ňom nieto milosť, pretože zákon len ukazuje, že ste hriešni. Ale milosť vám hovorí, ako sa z toho dostať. Zákon je policajt, ktorý vás zatvára do väzenia, milosť je to, čo prichádza a platí vašu pokutu. A vyjsť a vojsť dovnútra, do milosti.
V Efeze ... Nachádzame to isté. Stará Zmluva ... Myslím, že táto kniha Jozuu pasuje, vhodný názov pre ňu by bol Kniha Efežanom Starej Zmluvy. List Efežanom Starej Zmluvy by bol vhodným titulom pre knihu Jozue, pretože jej obsah to vystihuje.
Takže už vieme, že Jozue predstavuje milosť alebo nejaké zmierenie, ktoré nemohlo existovať v tom istom čase, keď vládol zákon.
Ani žiadne posolstvo, ktoré ďalej vedie ľudí sa nikdy nezhoduje s tým predchádzajúcim posolstvom. Ono to nevykoná. S tým majú ľudia dnes problém. Ježiš povedal: "Či prišíva niekto záplatu zo surového súkna na staré rúcho, alebo či vlievajú nové víno do starých kožíc?" To by sa zničilo. Ono by ich potrhalo. Nevydržali by. A Jozua nemohol vôbec nastúpiť do svojej služby,jedine potom keď odišiel Mojžiš. Tak vidíte, že hneď prvý verš tu hovorí: "Mojžiš, môj služobník, zomrel. Teraz vstaň a zober týchto ľudí do zasľúbenej zeme."
Mojžiš, ktorý reprezentuje zákon, poslúžil vo svojom čase. Zákon poslúžil vo svojom čase. Oni v skutočnosti hneď na začiatku začali s milosťou. Lebo skôr, ako dostali zákon, dostali milosť.Zatiaľ kým boli v Egypte, boli bez zákona, boli len kňazi, a tak ďalej, ale nemali žiadny zákon. Vtedy zákon ešte nebol daný.
Z milosti dostali proroka a tiež milosť zaobstarala zmierenie, obetného baránka. Dostávame sa do toho tento týždeň ku obeti, krvi, lebo len pod ňou sa nachádza naše uzdravenie. Takže ... Zmierenie bolo zaobstarané skôr ako akýkoľvek zákon. Milosť bola pred zákonom, počas zákona a po zákone. Takže tam bol ... Jozua, ktorý predstavuje milosť, tam bol súčasne so zákonom, ale nemohol sa uplatniť skôr, kým bol zákon na jeho náležitom mieste.
A tak je to aj v cirkevnom svete v týchto posledných dňoch. Ide to spolu, odohráva to svoju časť. Ale prichádza čas, keď to musí zaniknúť. Musí sa tak stať. Táto cesta tiež musí mať Efežanov, práve tak ako mali tie iné cesty. Musia sa objaviť nejakí Efezskí, nejaký Efez, Efežania na tejto ceste. Dávajte pozor. Lebo ako som zdôraznil, zákon nikdy nemôže spasiť hriešnika. Nemôže.
Teda, zasľúbená zem predstavovala čas milosti. Vidíte, on ich tam nemohol voviesť, na tej ceste. A ak ste si všimli, na tej ceste, ich cesta mala tri etapy. Prvou bola príprava vo viere dolu v Egypte pod obetným baránkom.
Potom prekročili Červené more a vošli na púšť, do oddelenia. To predstavovalo ďalšiu etapu ich cesty. Pretože počas prípravy, keď sa všetci pripravovali, potom, keď prišli k Červenému moru, tam znovu bolo sklamanie. Ľudia neverili. Potom, ako videli mnohé veci, ktoré Boh urobil, stále ešte neverili. A Boh otvoril Červené more a zobral ich ďalej, z čoho sme naučení, že všetci ľudia boli pokrstení v Mojžiša pod oblakom a v mori.
A tak boli pokrstení, činili pokánie, a boli pokrstení a vyšli, aby kráčali v novom živote, v novej zemi, po novej ceste, medzi novými ľuďmi a Božia ruka bola nad nimi. Ale nakoniec na tejto svojej ceste prišli na miesto, že neboli spokojní so svojím chodením v milosti. Museli prísť na niečo, čo by mohli robili sami.
A to si ľudia myslia aj dnes, pri Božom uzdravovaní, alebo pri ... nech sa čokoľvek deje z Božej milosti, oni si myslia, že je tam niečo, čo vy musíte robiť. Nemusíme urobiť nič, len veriť!Len veriť Bohu. A keby boli pokračovali v ... Zasľúbenie nedostali pod zákonom, zasľúbenie im bolo dané prv, ako bol zákon, a nespájalo sa s nijakými podmienkami. "Dal som vám túto zem. Vojdite do nej." Ale prv ako sa dostali do toho zasľúbenia, rozhodli sa, že je niečo, čo musia urobiť sami.
Stále to nachádzame medzi ľuďmi. Máme k tomu sklony. Stále musíme niečo robiť. A cítime sa tak, že musíme tiež na tom niečo mať. Vy máte na tom niečo urobiť, a to je vydať svoju vlastnú vôľu, vydať svoje vlastné predstavy do vôli a plánu Všemohúceho Boha a je to dokonané. Len o to ide. Zober proste jeho zasľúbenie, nemysli na nič iné. Kráčaj podľa neho a Boh urobí to ostatné.
Vtedy oni chceli zákon. A Boh nám vždy dáva túžbu nášho srdca. On to zasľúbil. Ale vidíme, že keď odbočili jeden krok zo smeru, ktorý im Boh pôvodne zasľúbil, potom to bol tŕň v tele, až kým zákon nebol odstránený, až kým neprišiel Ježiš Kristus a bol ukrižovaný, aby odstránil zákon. Bol to tŕň v tele.
A čokoľvek, čo by ste sa snažili robiť zo seba, vždy vám to bude na hanbu. Spôsobí vám to škodu. Jednoducho len verme Bohu a tým to bude vybavené. Čo Boh zasľúbil: "Lebo Ja som Pán, tvoj Boh, ktorý uzdravuje všetky tvoje nemoci." Vidíte? "Je niekto nemocný medzi vami? Nech si zavolá starších zboru." On sľúbil, že skutky, ktoré On robil, sa budú diať v Jeho cirkvi.
Prečo by sme mali akceptovať organizácie a všetko podobné, to bude vyškrtnuté z tej Knihy. Také veci sa vždy stávajú tŕňom v tele. A tu, v poslednom čase, sa s tým stretávame opäť, tvárou v tvár. Týka sa to Metodistov, Baptistov, Presbyteriánov a iných. Vidíte? Nemôžete ísť ďalej. Musíte sa vrátiť naspäť k celému úplnému Evanjeliu. Ono bolo dané pre úplného človeka skrze dokonalého Boha, ktorý sa stal telom a prebýval medzi nami. A my vieme, že tieto veci sú pravda.
No, ak si potom všimneme, na ich ceste po púšti, tam spravili najväčšou chybou, akú Izrael kedy urobil až po Golgotu. To bolo vtedy (v 19. kapitole Exodusu), keď prijali zákon namiesto milosti. Oni mali milosť. Mali proroka. Mali obetného baránka. Mali vykúpenie. Boli prevedení cez Červené more. Boli uzdravovaní zo svojich nemocí. Mali vodu z udretej skaly. Mali mannu z neba. Všetko, čo potrebovali, dostali, ale stále chceli niečo inšie.
No a to je dokonalý predobraz našich dnešných Efežanov, presne. Vyšli sme za času Luthera, išli sme cez posvätenie za času Metodistov a prišli sme do obnovenia za času Letničných, presne tak ako to bolo na ceste púšťou. Keď nás Boh vyviedol, bolo to veľmi dobre. Ale čo sme urobili? Chceli sme byť ako ostatní.
No, zisťujeme, že milosť je to jediné, čo nás dovedie do cieľa. Nikdy nie zákon. Jozua je tu typom služby v posledných dňoch. Vidíte? Pamätajte si, tie tri etapy cesty, to všetko ustalo. Najprv zákon a všetko muselo ustať, aby Jozua ... a Jozua znamená to isté ako Ježiš, Jehova - Spasiteľ, ktorý ich vyviedol z ich púšte do zasľúbenej zeme.
Nechcem nesúhlasiť s učenými, ale mnohí sú presvedčení, že zasľúbená zem predstavuje nebo. Nemohla by predstavovať nebo. Nemohla, pretože oni tam mali vojny a problémy a zmätok a všetko možné, v zasľúbenej zemi. To nepredstavuje tá zasľúbená zem.
Ale všimnite si, tesne predtým ako vstúpili do zasľúbenej zeme, všetky tie rozdiely, ktoré povstali medzi nimi ... Oni mali ... Jedným z najväčších problémov bol Kórach. On nechcel vodcovstvo tohoto jedného muža. Dátan, a ako oni vystúpili pred Mojžišom a snažili sa mu povedať, že „posolstvo musí znamenať toto," a dávali mu iný výklad, svoje vlastné názory, že čo to znamená. A oni všetci zahynuli. Všetci. Ježiš povedal: "Oni všetci zahynuli." Oni povedali: "Naši otcovia štyridsať rokov jedli mannu na púšti."
W. M. Branham, z kázne "Paradox", 65-0117, par.0042-0064